Som filozofka a baví ma hľadanie súvislosti. Vždy keď čítam nejakú dobrú knihu, podčiarkujem si vety a zapisujem si pre mňa hodnotné myšlienky. Dnes sa o pár myšlienok s vami podelím. Týkajú sa biológie aj súčasného diania vo svete.

Vonku bol nádherný deň. Nielen preto, že mráz tvoril zo snehových vločiek nádherné diela, ale aj preto, že bol Štedrý deň. A ten mráz dodával tomuto dňu úžasnú atmosféru. Vločky padali na vrcholky stromov ako jasné krehké hviezdy a rozžiarovali temnú oblohu. Snehová pokrývka ležala ticho na zamrznutej pôde a priadla uspávanku neviditeľným...

Nielen ľudia, ale aj drevenice majú svoje príbehy. Tá naša bola s nami 26 rokov a veľa nás naučila. Jej odkaz je aktuálny práve v týchto "koronových" časoch.

Dobre ho poznám. Bolí a paralyzuje. Uberá silu, no aj tak sa ho často nechceme vzdať. Prečo?

Vraví sa, že vďaka nim dokážu ľudia preniesť hory, prežiť koncentráky, vojny, krízy aj vyliečiť sa z chronických a dokonca aj z nevyliečiteľných chorôb. O tom, že to možné je, svedčí množstvo životných príbehov aj faktov.

Viem sa aj hnevať a poriadne báť.

Od detstva som bývala často chorá. Ako riadnu "býčicu" ma najčastejšie bolelo hrdlo, no cítila som si aj priedušky, nos plný hlienov, žalúdok a podbruško, bolel ma chrbát, trápila ma únava a zuby a často tečúca krv z nosa.

"Súlad s našou dušou je predpokladom nášho zdravia." Dr. Edward Bach

Poznáte tie situácie, keď vám v hlave beží stále tá istá "pesnička", teda tie isté myšlienky, pocity a situácie.... napríklad v podobe nekonečných hádok s partnerom, rodičmi alebo deťmi... večne upchatého nosu, neporiadku v dome či otravnej kolegyne v práci? Ak áno a máte pocit, že nič na to nezaberá a vaša "obohratá platňa" nie a nie skončiť, tak...

Na svete vládne rôznorodosť. Nenájdete dvoch rovnakých ľudí, zvieratá ani listy na strome. Jednoducho sme každý iný, tak ako odtlačky prstov. Niekto sa narodí "pod šťastnou hviezdou" a jeho život začína aj plynie ľahšie ako tým ostatným a niekto sa pretĺka a potkýna až do konca života. Niekto sa potkne a spadne veľakrát, ale vždy vstane a ide...

Mala som 16 rokov, keď sme na námestí SNP štrngali kľúčmi. Cítila som, že niečo nie je v krajine v poriadku. Moji rodičia vraveli, že potrebujeme SLOBODU a komunizmu treba zazvoniť KONIEC! Viedli o tom doma vášnivé diskusie a hlavne vždy po tom, ako sa otec vrátil zo služobných ciest na Západe. Bolo mi zrejmé, že za niečo treba bojovať,...

Koľko času s nimi trávime? Je to veľa? Ako si s tým poradiť hlavne pri deťoch? Dosť často počúvam diskusie o množstve času strávenom pri počítačoch a s mobilmi v rukách. Sociálne siete sú plné obrázkov, ako sú ľudia namiesto rozhovoru pohrúžení do obrazoviek, uzavretí vo vlastných svetoch. Všetci cítime, že to má byť akosi inak. Že kvôli technike...

Niekedy sa zdá byť život jednoduchý. Spomenieš si na to, čo vlastne chceš a urobíš všetko potrebné, aby si sa tam dostala. A keď sa ti to podarí, máš pocit, že si obklopená láskou a sama sebou a všetko je úplne prirodzené práve tak, ako to je. Nič ti nechýba a ničoho nie je priveľa. Si TAM, kde si vždy...

Strávila som 15 plných rokov "motivovaním" ľudí, aby sa stali zákazníkmi a kupovali a vrátili sa kupovať znovu a znovu. Bola som v tom fakt dobrá a bavilo ma to. Prestalo ma to ale baviť, keď som uvidela za horizont. Čo som tam našla? A ako vnímam rozdiel medzi manipuláciou a motiváciou? Dozviete sa nižšie:-)

Neexistuje jednotný návod na život. Niekto je veľký a niekto malý, niekto je dobrý v tom a niekto zase v inom, niekto rád rozpráva a iný zase dobre píše, niekto potrebuje pohybu veľa a niekto zase potrebuje aktivít menej. V tom spočíva rovnováha. Navzájom sa dopĺňať a robiť to, v čom sme "dobrí". Problém nastáva, ak robíme presný opak toho,...

Vraví sa, že STRACH má veľké OČI. A viete prečo? Nuž lebo je to pravda. Keď sa bojíme, otvoríme oči doširoka, aby sme lepšie videli na hroziace nebezpečenstvo. Tak to zariadila Príroda. Ale ja cítim, že je tam ešte čosi, čo nie je vidno na prvý pohľad. A že oči otvárame, aby sme videli aj to, čo nie je...

"Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude: večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery." Hérakleitos

Svet potrebuje zmenu a zmena sa udeje. Buď systém fungovania ľudí na Zemi zmeníme v celkový prospech... alebo zanikneme, podobne ako predchádzajúce civilizácie. Môžete tomu neveriť... aj keď sú toho plné noviny. Ale risknete to pre vaše deti?

Všetky práva vyhradené, 2023

Možno ste sa už stretli s pojmom hipoterapia a pravdepodobne si za tým viete predstaviť koňa a jeho liečivé pôsobenie na človeka. Ako to ale vyzerá, keď kôň skutočne lieči a ako sa líši "vozenie na koni" od profesionálnej hipoterapie?

Aj vy máte pocit, že je dnešný svet občas tak trochu naruby? Že ženy "bojujú" za správne veci... a muži "plačú nad rozliatym mliekom"? Ako to máme naozaj? Ženy už síce nosia aj pestrofarebné sukne a obklopujú sa krásou, vo svojich srdciach však ešte stále veľa z nich vlastnú podoby ženy len hľadá. A hoci sa muži s láskou starajú...

Kto raz zacítil to volanie... ťažko mu odolá. Začína to plyšákmi a koňmi na stenách aj v zošitoch, potom pri filmoch a prechádzkach okolo ohrád s pasúcimi sa tátošmi. Šťastlivci majú svoje kone u dedka či susedov na dedine a tí čo majú vytrvalosť v krvi pokračujú v niektorej z jazdeckých škôl. Tí menej odvážni to skúsia v sedle aspoň...

Kone nie sú len na jazdenie. Sú to naši sprievodcovia životom na tejto planéte. Okrem sily, rýchlosti a krásy majú pre nás ešte veľa vzácnych darov, ktoré sa oplatí objavovať. Nechajte sa inšpirovať aj týmto článkom.

Keď som mala 5 rokov, posadili ma prvýkrát na koňa. Veľkého, ťažného. Nikto iný si netrúfol. A spadla som. A namiesto toho, aby som zanevrela na toto tajuplné stvorenie, zamilovala som sa. Detskú izbu neskôr zdobili plagáty koní, ktoré mi otec nosil zo zahraničia a bedničky v izbe tvorili imaginárneho koňa, s ktorým sme sa so sestrou hrali. Potom...

Boli ste niekedy uprostred raja? Aspoň toho vášho, osobného? Tam, kde sa stretávajú vaše vysnívané ideály, vízie a predstavy o tom, ako má vyzerať dokonalý svet? Ja som si taký zážitok dopriala a aspoň na chvíľu som do neho vstúpila. Jeho energia však vo mne už pretrvá naveky. Našla som ho na jednom malom karibskom ostrove, pod sopkou La Soufriere,...

Všetko v prírode, aj v celom Vesmíre má svoj rytmus a svoje cykly. Nie všetky cykly sme schopní vnímať, pretože sme ich súčasťou. Ale ak si ich uvedomíme, môžeme lepšie riadiť a vnímať aj svoj vlastný život.

Ako dieťa som túžila po tom BYŤ s koňmi a hľadala som akúkoľvek príležitosť priblížiť sa im. Neviem prečo... možno som sa s tou túžbou už narodila... a možno vznikla len súhrou okolností. Každopádne ma táto túžba doviedla nakoniec k radosti.

bolí ma srdce... najradšej by som sa schúlila do klbka, aby ma nik nenašiel...... cítim nespravodlivosť... cítim sa sama a veľmi slabá... tiché slzy mi tečú po tvári... nič ma nebaví... mám pocit akoby celý môj život skončil... cítim beznádej... bojím sa byť sama... mám pocit, že mi chýba kus zo mňa, že nie som úplná... neviem si predstaviť ako...