Ako byť trpezlivá mama

12.02.2021

"Stačí, okamžite prestaň! Už ma z teba hlava bolí! Čo mám s tebou robiť!? Prečo musíš všetko pokaziť?! Už nevládzem!" Poznáte to? Ak vás vaše deti privádzajú do zúfalstva a vy strácate nervy, možno sa vám bude hodiť pár praktických tipov ako sa nezblázniť z vlastných detí.


Deti sú ako zvieratká. 

Myslím to v dobrom! Sú si len veľmi podobné. Deti aj zvieratká sú milé a milujeme ich, no slová na nich často neplatia. Ich racionálny mozog nie je ešte vyvinutý tak, ako mozog nás, dospelých. 

Deti a zvieratá reagujú oveľa viac na energiu a emócie, ktoré naše slová sprevádzajú

Ak chceme, aby nás deti vnímali a počúvali, musíme sa dostať do pokojného, vnímavého stavu najskôr my.

Ak sme napríklad v strese a naše správanie voči nim ovládne silná emócia ako hnev či zúrivosť, alebo cítia zmätok, tak sa prepnú do "obranného módu", ktorý im velí "utiecť alebo bojovať". A prestanú nás počúvať. Zbytočne im potom vysvetľujeme a učíme ich, čo majú či nemajú robiť. Je to ako "hrach na stenu hádzať". Nič, žiadna odozva, len naša minutá energia a pocit zúfalstva a vyčerpania.

Veľakrát počujeme dobre mienené rady "musíš byť trpezlivá, sú to predsa len deti". Ľahko sa to povie, že? Ale ako byť naozaj trpezlivá, keď potomok už rozlial ďalší pohár, na platni prihára jedlo, druhé dieťa vôbec nereaguje ani na desiatu výzvu a partner pred počítačom sa tvári, že robí niečo hrozne dôležité?

Ako byť trpezlivá mama a neprísť pritom o nervy?


Ak vás deti oberajú o sily, stačí sa dostať "na ich úroveň" a hovoriť rečou, ktorej deti rozumejú. 

Tou rečou, je reč pocitov a emócií. Autenticita a reč pocitov je jediný spôsob ako dosiahnuť, aby nás deti vnímali a počúvali. Je fajn naučiť sa to, pretože množstvo dospelých na to reaguje tiež. Takže sa vám to bude hodiť aj v bežnom živote.

Základným predpokladom efektívneho používania "jazyka emócií" na komunikáciu s inými, je vedieť rozpoznávať pocity v sebe. 

Ak v tejto oblasti cítite nedostatky, a neviete, čo ktorý pocit znamená a ako s ním pracovať, prečítajte si článok o pocitoch. Dozviete sa tam, či môžu byť negatívne pocity aj pozitívne.

Keď máte svoje pocity ako tak zmapované, skúste pri najbližšej bežnej roztržke s deťmi (keď nejde o život ohrozujúcu situáciu) nasledovný postup:

  1. zastavte sa na chvíľu a dajte si zámer vyriešiť situácia k obojstrannej spokojnosti
  2. zhlboka sa nadýchnite a pomaly vydýchnite (sústreďte sa na pokojný dych po celý čas)
  3. pozorujte samú seba a zostávajte v mysli "tu a teraz"
  4. sústreďte sa na pocity a nebojte sa priznať si pravdu (čo cítim ja? ako sa cíti dieťa?)
  5. pýtajte sa v duchu samej seba: "o čo tu naozaj ide?" (načúvajte srdcom)
  6. ak neviete, pýtajte sa a pomenujte (objasnite) situáciu nahlas a hlavne buďte úprimná a autentická (deťom to pomôže porozumieť samým sebe a aj vám a pochopiť súvislosti)
  7. stanovte si priority, ak je dôležitých viac vecí súčasne 
  8. nechajte dieťa navrhnúť riešenia (dôverujte mu) a spoločne vyberte to najvhodnejšie
  9. oceňte snahu a poďakujte sebe aj dieťaťu za riešenie
  10. dohodnite si postup pre ďalšie podobné situácie

Keďže deti sa učia hlavne pozorovaním, budú z veľkej pravdepodobnosti reagovať veľmi podobne, ako to vidia u svojej mamy (resp. najbližšej osoby). Takže ak máte pocit, že vaše deti majú k trpezlivosti ďaleko, bude pre vás veľmi užitočné začať trénovať trpezlivosť najskôr u seba:-)

Máte pocit, že byť trpezlivá mama je nad vaše sily? 

Nestrácajte nádej. Uvedomte si, že trpezlivosť súvisí s vedomou vôľou a preto sa dá rozvíjať a trénovať po celý život. Nie je to nič nemenné. Súvisí hlavne s tým, ako poznáme samé seba, svoje pocity a potreby a ako s nimi vieme pracovať (vnímať ich, ovládať ich, odložiť na neskôr, nie potláčať ich!).

Keď budete pri tréningu trpezlivosti strácať trpezlivosť, pripomeňte si, že trpezlivosť vám (a tým aj vašim deťom) následne pomôže znížiť stres, posilní vaše zdravie, uľahčí spoluprácu, podporí dosahovanie cieľov a privedie vás k celkovo väčšej spokojnosti v živote. 

A to je celkom dobrá motivácia, čo poviete?:-)

Daniela Tejkalová


Ďalšie články v Inšpirovni:

Dnes spoločnosťou rezonuje téma duševného zdravia a stresu viac ako kedysi. Niet sa čo čudovať. Pandémia s nami zamávala a ďalšie udalosti tiež. Mnoho nevideného a potlačovaného sa dostáva na povrch. Aj ja som si len nedávno uvedomila niekoľko dôležitých súvislostí, ktoré mali vplyv nielen na smrť mojich rodičov, ale aj na môj život, zdravie,...

Stalo sa vám, že vám niekto nerozumel, cítili ste sa prehliadaní alebo neistí, vyčerpaní a bez nápadov ako ďalej? Tak aj s tým vám kone dokážu pomôcť a dokonca aj bez toho, aby ste na nich sedeli! Dnes pár slov o tom, čo je (aj nie je) koučing a osobný rozvoj s koňmi, komu je určený aj ako to prebieha....

Ako sa máš? Dobre. Dá sa to. V pohode! Odpovedáme často, no je to naozaj tak? Ako vlastne vyzerá život, v ktorom vládne pohoda, pokoj a máme sa fakt dobre? Pre každého asi nejako inak. Niekto sa cíti dobre keď ho nič nebolí alebo je zamilovaný. Iní keď má za sebou tretiu dovolenku, dokončil projekt a zožal úspech. A ďalší...

Predstavte si, že kráčate krajinou a usmievate sa šťastím, pokojom a krásou, ktorá vás obklopuje. Vychutnávate si každý krok a tešíte sa, ako si večer urobíte oheň. O pár minút nato sa strhne búrka a príval ľadovej vody vás premočí do nitky.

Strácate trpezlivosť?

Máte otázku? NAPÍŠTE MI:

Som Daniela. Filozofujem, píšem a sprevádzam deti, dospelých a seniorov, najradšej aj spolu s koňmi, na ceste k väčšej pohode a harmónii na Zemi. 

Ecovea - všetky práva vyhradené, 2023

*GDPR 


Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma!