Ako som ne-zrušila moju facebook stránku

Pár minút pred polnocou som sa zhlboka nadýchla a klikla. Na vymazanie svojej facebook stránky (Daniela Tejkalová - blog) som sa pripravovala dva týždne! Bol to proces, to priznám. Veď som stránku živila svojimi pocitmi a myšlienkami pár rokov a nazbierala niekoľko stovák priaznivcov!!! Bolo mi aj ľúto sa toho vzdať. Ale mala som v tom jasno, idem do toho... dosť bolo virtuálu čo mi žerie pozornosť a čas. No a čo sa nestalo?:-) 

Slová z facebook blogu, 11.1.2022

Keď prišiel deň D, bola som celou dušou presvedčená, že robím dobre a to aj napriek tomu, že mi niekoľko ľudí písalo, aby som si to ešte rozmyslela. Niektorí mi aj správu poslali, že im budem chýbať. Cítila som sa poctená, potrebná a zaujímavá... no aj rozpoltená. Should I stay or should I go??? 

Fakt mi to berie toľko energie? Čo strácam a čo získam? 

Napokon však bolo pôvodné rozhodnutie silnejšie a klikla som na "vymazať". Aj keď sa ma pán FB opýtal, či to myslím vážne. Áno, vymazať! 

Neviem kde sa vzala tá idea zmazať svoju minulosť aj so sledovateľmi... No už tie "impulzy zhora" poznám aj počúvam. V tomto prípade to bol aj impulz "zdola"... z môjho vnútra, ktoré sa cítilo zviazané "povinnosťou" živiť svoju stránku, zdieľať, písať, sledovať novinky, štatistiky a zaručene ne-potrebné nové fičúrky... lebo inak žiadni sledovatelia ani lajky a potenciálni klienti už neprídu. Ach.. no nevadí, poradím si! Vždy som si poradila... vravím si. Túžba po slobode a voľnosti bola opäť silnejšia. Buch.. zavrem dvere a bude to! Hotovo.

Lenže... 

... lenže mi nenapadlo, že facebook sa proti takým ako ja... tí čo chcú zdrhnúť do lesa... radšej poistí. Nenapadlo mi vopred sa zaujímať ako zrušiť facebook stránku. Len som klikla "vymazať" a čakala že sa tak stane. Namiesto "vymazané", sa objavila správa potvrdzujúca deaktivovanie stránky s dovetkom, že "úplné zrušenie stránky nastane o 14 dní"!!! Teda ak si to dovtedy nerozmyslím. Hahahahaha... DOSTAL MA! Potvora facebook. A čo teraz? Smiala som sa až do rána... že veď počkaj, ja to ustojím. O dva týždne zmizneš milý môj blog!

Zmeny sa dejú neustále

No... keďže čítate tieto riadky, asi je vám jasné, že som to neustála:-)

Znovu som si prečítala správy čo ste mi poslali a ako sa dni krátili, začala som premýšľať, čo to má vlastne znamenať. Prečo sa to stalo? Prečo sa to jednoducho nevyplo a basta? Žeby som si to mala fakt ešte premyslieť? O čo mi tu vlastne ide? Kládla som si filozofické otázky a zapojila som aj seba koučing. No dobre, pozriem sa to no znovu. 

Bola to otázka!

• Tak ako kone a deti. Aj tie sa stále pýtajú dokola a skúšajú nás, či to, čo po nich chceme, myslíme naozaj vážne. Ak to ustojíme a naše rozhodnutie je pevné a pokojné ÁNO (ako sval pri kineziologickom svalovom teste), tak ochotne našim prianiam vyhovejú. Hoci majú pri tom aj oduté gamby a prevrátené oči, urobia to, čo chceme, aj keď sa im nechce. Veria nám. Ak by to ÁNO, bolo NIE, bojovali by ďalej a ešte silnejšie. Ich odpor by nám ukázal, že to vlastne my nemyslíme vážne. V tom je čaro detí aj koní. Nastavujú nám zrkadlo. Počúvajte ich!

Tak akú otázku mi týmto Vesmír (v podobe Facebooku) položil? 

Po hlbokej úvahe som prišla na to, že okrem zdieľania mojich nálad a postrehov som pôvodne chcela touto stránkou okrem inšpirovania iných robiť aj niečo pre seba, teda odprezentovať moje služby... spropagovať sa... "mimo mojich kruhov". Aby som mala viac klientov (mimo práce s koňmi, tam mám celkom plno:-). 

Časom som však na to aj zabudla, resp. moja energia smerovala inde. Venovala som sa naplno koňom a rekonštrukcii vlastného JA. Veď všeličo sa udialo za ten čas a blog mi pomáhal spracovať to, čo sa vo mne dialo, aj bez podrobností. To by bolo zase na knihu! Bolo to ako therapeutic writing - čo vrelo odporúčam. Ale nemusí to písanie byť ani verejné:-)

Môj Blog na socialnej sieti týmto splnil svoj účel - pomohol mi prekonať kostrbaté obdobie a zabavil ma keď nás korona usadila doma. Mala som komu rozprávať. Pred Vianocami mi ale zrazu došlo, že už ho vôbec nepotrebujem a navyše ma otravuje. Aspoň to tu prečistím, pomyslela som si. Veď písať môžem ďalej a ľudia si nájdu inšpirácie aj inde... je toho na soc sieťach až priveľa. 

Tá otázka od Vesmíru mi však pripomenula ten druhý rozmer facebooku a to možnosť propagovať svoje služby. Ako to urobíš, keď nechceš viac FB priateľov??? A navyše keď medzi priateľmi máš podobne naladených ľudí, ktorí tvoje služby ani nepotrebujú??? Hmmmm??? Ako sa okrem poctivého SEO na webe dostaneš za hranice svojich priateľov, keď soc siete dnes fičia?

Začala som googliť a premýšľať prečo je lepšia facebook stránka ako osobný profil a dospela som k záveru: predsa len mali viacerí z vás pravdu! 

Bolo by škoda facebook stránku rušiť, veď môže plniť dvojakú úlohu. Môže byť osožná iným a zároveň aj mne. Kým nie som najlepšia vo svojom obore v šírom okolí, nejaký verejný "komunikačný kanál" sa predsa len zíde. Aj keď len občas.

Som dosť tvrdohlavá a zásadová. Kto ma pozná.. asi najlepšie moji bývalí kolegovia a partneri... vie, že keď sa pre niečo rozhodnem, nezastaví ma už nič. Som ako rozbehnutý býk! 

Lenže je nový rok!

Toto bude naozaj NOVÝ ROK! 

Nový rok 2022 je pokračovanie vývoja a začiatok NOVÉHO VEKU spolupráce, spájania a dopĺňania, vzájomného inšpirovania sa a tvorby "po novom". Vek pravdy, autenticity, úprimnosti, rovnováhy a otvorenosti. Bez tajomstiev, zahmlievania, nadradenosti, manipulovania, pretvárky, súťaživosti a bojov. A bez tvrdohlavosti "ísť hlavou proti múru".

Je to zároveň ten pravý čas, aby každý z nás vstúpil do svojej vlastnej nežnej sily, zostal vnímavý a nebál sa byť aj zraniteľný a otvoril sa novým možnostiam. A ukázal čo je v ňom, prejavil svoj plný potenciál. A začal naozaj robiť veci INAK.

Tak sa pridávam a idem robiť veci "inak" ako zvyčajne!

Predvčerom som si dovolila definitívne zmeniť názor a rozhodla som sa moju FB stránku Daniela Tejkalová - blog predsa len nechať žiť. Aj keď budem vyzerať ako blbec čo nevie čo robí... 

Dokonca som blogu prezliekla šaty (v duchu mojej obnovenej web stránky www.danielatejkalova.sk) a vrátila som sem aj pôvodný názov Inšpirovňa. Vlastne som to skombinovala na "Inšpirovňa u Daniely". Čo poviete, môže byť?

Ako tu budem fungovať? To ešte neviem. 

Ale dám tomu novú šancu. A sebe záväzok NENECHAŤ SA ROZPTYĽOVAŤ tým, čo naozaj nepotrebujem. Napr. FB obchod a nekonečné štatistiky a kopec reklám a lákadlo odpovedať na všetko čo sa tu šustne! A budem sa sústrediť na to podstatné - živý život.

Začala som opäť aj snívať a predstavovať si, čo všetko soc siete vedia dosiahnuť.... aj s málom. A ako môže aj taktáto stránka pomôcť vám a zároveň aj mne. Lebo soc siete nie sú iba zlé. Sú ako nôž. Záleží od toho, ako sa používajú... a s akým zámerom a akými snami. 

Lebo už asi viete... snom to všetko začína. Aj môj splnený sen - kone, bol len začiatok... niečoho nového. Čiže aj toto môže byť ešte veľmi veľmi zaujímavé. 

Stačí len neprestať snívať a vytvoriť to, čo chceme... ale už "po novom"...  z hĺbky čistého srdca... v spojení s Vesmírom... aby to všetko pekne ladilo.

V snívaní som fakt dobrá . Tak idem na to!

Ďakujem za všetky vaše správy, postrehy a slová.. pomohli ste mi niečo vo mne zmeniť :-)))))

S láskou, 

Daniela