Ako som si ne-hľadala prácu

Nikto ma nepotrebuje. Už som stará. Nezvládnem to. Ale aj.... To sa mi nechce. Toto je pod moju úroveň. Toto podporovať nebudem! Nuž všeličo mi za posledných 18 mesiacov behalo hlavou, keď som hľadala doplňujúci zdroj príjmu. Ako to dopadlo?

Po 13tich aktívnych rokoch v marketingovom "biznise" a dramatických zmenách v rodine som dala zbohom korporátnej istote a rozhodla sa splniť si sen. Dala som výpoveď a kúpila som si koňa. Všetci si ťukali na čelo. Odísť len tak, bez istoty ďalšieho príjmu, od najlepšieho zamestávateľa tej doby, bez skúseností s farmárčením a chovom koní? Mali pravdu. Bolo to hlúpe a naivné:-)

Mnohokrát som ovtedy stála nad kopou hnoja, v obnosených šatách a otázkou v hlave, "a čo bude zajtra? Ako toto zvládnem?" 

Život po boku koní ma však časom naučil jedno oveľa oveľa dôležitejšie. Žiť pre danú chvíľu. Žiť sama sebou. Vážiť si seba. Tešiť sa každému novému ránu a cítiť život v každej bunke tela, byť ním naplnená až po okraj. V úcte k iným a s vďačnosťou za tú nádheru okolo nás. Prispôsobovať sa dianiu a vedieť, že to všetko dáva zmysel, aj keď koniec nevidno. A pomáhať to cítiť aj iným.

Som koniarka a koučka

Nasledovali 4 krásne roky života pod holým nebom, s vôňou koní, detí, prírody a zmysluplnosti. Nič však netrvá večne. 

Keď som na jeseň 2019 zmenila miesto môjho pôsobenia (kvôli zdraviu mojej kobyly), prišla som aj o hlavný zdroj príjmu - krúžky a tábory s koňmi pre deti, semináre a individuálky pre dospelých a koučing s koňmi. Príjem nebol veľký, skôr úplne minimálny, ale mal narastajúci trend a stačil na pokrytie základných potrieb (pri koňoch prehodnotíte, čo naozaj ne-potrebujete!). Nastavila som si totiž vysoké kritéria a našla vlastný spôsob práce, ktorý sa nedá robiť hocikde a s hocikým. Kone majú skutočnú liečivú energiu, no je to naozaj "drahý koníček"! 

Ale vedela som, že to chce len čas, tešilo ma to a dávalo mi to zmysel. Mohla som robiť s ľuďmi a s koňmi a spolu sa učiť ako môžeme spolu krajšie žiť. Keby to tak mohlo pokračovať... hm... keby... keby... možno by to bolo tiež celé úplne inak. Kto vie.

Nejako vydržíme... vravela som si a verila, že do leta nájdeme nové super miesto aj nových kamarátov a zaplátame prehlbujúcu sa zimnú dieru. Dýchala som zhlboka a hľadala som, preberala možnosti a chvíľu mi to veru trvalo. No našla som skvelé riešenie. Novučičká krásna kaviareň v našej dedinke hľadá posily... wow.. to je ono!

Budem baristka!

Pár dní budem variť ľuďom kávu, usmievať sa, utierať stoly a zvyšok dní môžem byť pri koňoch a robiť to, čomu verím. Paráda! Aj umývanie záchodov, obsluhovanie veselých zákazníkov a zbieranie roztrhaných hračiek v detskom kútiku som zvládla. Veď to mám kúsok od domu, je tam nádherne a mám skvelých kolegov a šéfky aj ďalšie možnosti na moje aktivity. To pôjde!

Hahahaha.... povedal Vesmír.... a privial k nám koronu. 

Kaviareň sme mali otvorenú 3 dni. A potom pár týždňov v lete a potom prišla jeseň... a zima.... a o chvíľu tu je ďalšia jar s lockdownom. Toto ani majiteľky nečakali. Au!

A čo teraz? 

No dobre, nevzdám sa predsa! Vravela som si, lebo diera v peňaženke rástla rýchlejšie ako jarná tráva a rozpadli sa mi aj ďalšie topánky. Predýchavala som znovu a prehodnocovala moje možnosti aj očakávania. Skúsila som zapojiť online. Veď to je hudba budúcnosti a koronová nevyhnutnosť. Hm.. kone ani kinezku (emočný koučing) do onlinu nenacpem, na to potrebujem byť "zoči-voči". Ale koučing aj konzultácie robiť viem aj online. Áno, to by šlo. Tak do toho! Ale chcem to? Chcem sa baviť s ľuďmi o citlivých veciach cez obrazovku, hľadať nové tipy klientov a ponúkať sa na trhu ako "tá, čo to vie"? Ani moc nie. Vlastne... vôbec sa mi do toho nechce. Skúsila som niekoľko tipov, aj reklamu som zapojila. Ale necítila som sa v tom dobre. Nebola som to ja. Takže... čo z toho? NIČ.

A tak som poslala niekoľko veľa životopisov na miesta, kde som si samu seba ešte vedela ako tak  predstaviť. Nebudem hádam robiť hocičo, vravela som si. Veď na CV som bola hrdá. Svietia tam skvelé značky a roky skúseností. Bola som už všeličo, aj market research manager a customer experience specialist, majiteľka penziónu aj e-shopu, vyznám sa v stratégii značiek, som aj certifikovaná koučka a vizionárka, viem písať aj dobre komunikovať. To bude hračka! 

Vrátim sa do kancelárie!

Vezmem nejaký job... trochu sa prekonám a zvládnem opäť aj nejaký ten openspace či kanceláriu.... aspoň na pár mesiacov, aj rok, zaplátam dieru a vrátim sa ku koňom alebo aj do kaviarne. Veď korona nebude večne a aj to správne miesto pre čarovné kone a naše aktivity konečne nájdem.

Hahahahaha... povedal Vesmír opäť. Takto to nefuguje milá zlatá. Buď CHCEŠ prácu alebo NECHCEŠ. 

Odpoveď bola jasná. Nič. Ani ťuk.

Nikto mi ani len neodpísal! Mne??? Takej šikovnej osôbke! Tak toto som vážne nečakala. A to som bola už od jesene opäť sama. Zo dňa na deň. Milovaný partner odrazu nebol, naše tvorivé debaty o zmysle sveta ustali a ani moje ubolené ego nemal kto chlácholiť. Zvládala som to s humorom a pochopením, veď som silná a nezávislá koniarka! 

No týždeň pred Vianocami to na mňa spadlo. Celé. Som úplne NANIČ! Úplná NULA! Bez perspektívy! Pred 50tkou. Ani na vianočné jedlo už pomaly nemám a nikto o mňa ani nezakopne,  nik ma nepotrebuje a nechce! A z čoho kúpim darček aspoň pre dcéru? A čo po Vianociach??? Strach sa vodral do duše.

Chce to zmenu!

Prehltla som ego a napochodovala do banky s prosbou. V očiach mladého muža za prepážkou som tá nula naozaj aj bola. Cítila som sa ako žobrák omotaný handrami, korunovaný rúškou na tvári. Ja, čo som splatila už tri vysoké hypotéky! Teraz som bola nikto. Nevzdala som to a niečo som napokon dostala inde. Že budem žiť na dlh som si ospravedlnila tým, že keď som splácala hypotéku, aj vtedy som žila na dlh. Ako tisíce iných ľudí. To zvládnem. Do jari sa všetko vyjasní.

Vianoce boli napokon vďaka šikovnému synovcovi bohatšie ako som si kedy vedela predstaviť a Nový rok priniesol aj ďalšie inšpirácie a vlial mi do žíl novú enerigu aj tvorivú nežnú silu. 

Ale aj tak, chcelo by to už nejakú poriadnu prácu a istý zárobok!

Naozaj? 

Hahahaha... počujem zase Vesmír. A naozaj chceš niečo robiť a zarábať aj peniaze potrebné pre svoj život tu a teraz? 

ÁNO, ÁNO, ÁNO! Chcem! Už viem, že chcem! Lebo ozaj potrebujem a mám sa rada. Tak už viem, čo chcem robiť, aj čo nechcem. 

Spísala som si priority a uvedomila si, o čo mi skutočne v tejto dobe ide, čo viem aj čo neviem. Okresala som vlastné požiadavky, skrotila ego, prijala dianie okolo mňa a sklonila šedivú hlavu. S láskou k sebe aj k Vesmíru.

A zmena naozaj prišla.

Pred pár týždňami som otvorila lepšie oči.... a uvidela som ponuku "presne na mieru"! Nič špeciálne som pre to nemusela robiť. Len tam svietila. Moje "stádo" mi poslalo znamenie a pomoc. Ďakujem e-ženy!

Ja a copywriter????? 

Tak to by mi nikdy nenapadlo. Nebudem predsa podporovať množenie vecí na planéte! Ale keď sa to spojí s inšpiráciami pre krajšie bývanie a zaujímavé (aj eko) tipy pre domácnosť... hm... to by sa asi dalo. Veď to robím celý život! Kto ma pozná, vie ako milujem krásu, zariaďovanie a pekné vecičky aj bývanie v prírode. Môj bytík s neuveriteľným výhľadom je moja ôsma nehnuteľnosť. A že rada píšem a robím z domu? To už je asi jasné:-) 

Tak prijímam a ďakujem milý Vesmír. Budem aj copywriterka.

Takto môžem zostať pri koňoch a doplniť si príjem tým, čo viem a čo sa dá robiť aj v tejto neistej dobe. A verím, že aj pri koňoch sa to časom poskladá a rovnováha bude obnovená. Lebo vždy sa to poskladá najlepšie ako môže byť:-)

Pravda je, že nemusí mať všetko "vyšší zmysel" ako som si kedysi myslela, resp. všetko môže mať vyšší zmysel, stačí, ak to robíme od srdca a celým našim JA. Ja som len potrebovala nájsť "svoje miesto".

A viete, čo je na tom celé najvtipnejšie? Že prvé témy, ktoré som dostala napísať.... sú o upratovaní, ktoré ma baví rovnako ako varenie. Čiže len občas a trochu a niekedy vôbec! Tak toto fakt človek nevymyslí. To len Vesmír je takýto múdry a vtipný. 

Lebo priznajme si... ak chceme skutočnú zmenu a cítiť čerstvý vietor... musíme si najskôr poriadne UPRATAŤ. Nielen pred vlastným prahom a doma, ale hlavne sami v sebe. Vyhodiť čo nám už neslúži, všetko (v hlave) pekne usporiadať a dať životu nový zmysel a sviežu vôňu. Srdce v tom má väčšinou jasno... len je zanesené odpadom z myšlienok a my ho necítime:-)

Ak máte pocit, že u vás nie je všetko, ako má byť, tak teraz je ten správny čas prevetrať si v hlave a zistiť, ako získať DOBRÝ POCIT ZO ŽIVOTA. 

Ak o to stojíte, skúste si úprimne zodpovedať týchto pár otázok:

• Čo naozaj chcem od života?
• Kde je moje pravé miesto?
• V čom som fakt dobrá/dobrý a ako to môžem využiť pre seba a zároveň pre celok?
• Aká práca / aktivity ma naozaj tešia a viem dať do nich "celú/celého seba"?
• Čo všetko / akú zmenu vo svojom živote som pre to ochotná/ ochotný urobiť? 
• Kde sú moje hranice, čo "som ešte ja" a čo už nie?

Neviete? 

Nevadí, hľadajte ďalej a nájdete to. 

Inšpiráciu môžete získať aj v mojom príbehu. Píšem to práve preto, aby ste vedeli, že v tom nie ste sami, ak sa vám zrovna v tomto čase nedarí. Niekomu ide život "ľahko a od ruky", iným kostrbato. No a? Dôležitá je cesta a všetko, čo na nej nájdeme. Vravia to všetci tí, ktorí to nevzdali a svoj raj našli.

Chcete ho nájsť aj vy? Prečítajte si veľké jarné upratovanie - v hlave a možno sa vyjasní aj vám:-)

Daniela