Čo ma naučila smrť rodičov

20.07.2021

Verím že každý, kto raz hľadel do očí smrti, sa tak dotkol večnosti. Blízkosť smrti otvára brány a ukazuje pravdu. Občas to nie je príjemný pohľad pre telesnú bytosť ktorá vidí svoj koniec... pud k životu je silný a všetka živočíšna energia nás pudí žiť a zachovať život za každú cenu. No už dávno je jasné, že nie sme len telo. Ak duša, duch, či myseľ zahliadne svoju podstatu a je schopná seba-uvedomenia v smrteľnom tele, má šancu na nový rozmer svojho telesného života. A začať poctivo napĺňať svoj zámer a ŽIŤ. 

Asi preto sa mnoho ľudí, ktorí sa prebrali z klinickej smrti, či stáli na jej prahu vlastnými nohami... alebo videli umierať blízkych...  skutočne zmenilo. Aj mňa pohľad do očí smrti zmenil. 


Nič silnejšie ako smrť v priamom prenose som v živote nezažila. 

Nebola to "len" smrť rodičov. Bola to smrť bytostí, ktoré som milovala celou svojou dušou a oni milovali mňa. Moje detstvo bolo pokojné, obklopené láskou, radosťou, vzájomnou úctou a rôznorodosťou, hoc aj drobné nedorozumenia samozrejme existovali. 

Otec - vtipný a láskavý umelec s technickým myslením rodeného filozofa, mama - šikovná technička s prírodnou dušou cestovateľky. Obaja s vlastnými predstavami, skúsenosťami i jazvami na duši, no so spoločnou túžbou ŽIŤ pekný život. Všetkého bolo u nás tak akurát.


Náhla smrť oboch rodičov... ako aj pohľad na ich umierajúce telá ponorené do trýznivej fyzickej bolesti a strachu z toho, čo príde... aj zo smútku, že nás opúšťajú a ja o nich prichádzam... a moja bezmocnosť, že im nedokážem pomôcť nech robím, čo robím... bol skutočne veľký nápor na moju citlivú dušu. Priliehavejší popis ako traumatický zážitok na to asi nie je.

Nikdy som smrť mojich rodičov ako traumu nevnímala, no ako som sa dozvedela, aj to je jedna zo situácií, ktoré vznik traumy podporujú.

  • Traumu môže spôsobiť všeličo, čo "pohne" našim životom (pôrod, strata blízkych, vysoké horúčky a ochorenia, pády a nehody, pohlavné, telesné a citové zneužívanie, svedectvo násilia, prírodné katastrofy, lekárske a chirurgické zákroky, anestézia, dlhodobé znehybnenie a pod.). 
  • Pokiaľ sa nespracovanej búrke vo vnútri tela i duše nevenuje pozornosť a nemá čas sa doriešiť prirodzene, spôsobuje ťažkosti nielen dotyčnému, ale aj okoliu. Stávame sa prchkými, nedôverčivými aj chorými. Kolobeh traumatizujúcich situácií tak len zvyšuje obrátky a naberá nové a nové "obete". 
  • Neliečená trauma "prebubláva" v rôznych situáciách a prechádza často do psychosomatických potiaží, úzkostí a depresií, nespavosti, uzavretosti, deštruktívneho chovania a neschopnosti žiť plnohodnotný radostný život

Šamanské kultúry považujú chorobu a traumu za problém celej komunity, a nielen iba jedinca alebo jedincov, u ktorých sa prejavujú príznaky. Preto sa ľudia v týchto spoločenstvách snažia vyliečiť rovnako tak pre dobro celku, ako pre dobro vlastné. 

Probouzení tygra, Léčení traumatu, Peter A. Levine, Ph.D


Podobne však ako každá trauma, ktorej je daný priestor pre pochopenie a liečenie... aj moja trauma z odchodu najmilovanejších blízkych... sa postupom času premenila na poznanie a dar. 

Je to paradoxné, ale po smrti rodičov... keď bolesť nadobro ustúpila životu... sa mi žije omnoho ľahšie. Musela som však pochopiť a prijať mnoho nového.

Smrť rodičov ma naozaj zmenila. Do svojho života som prijala nové pravidlá a postupne pridávam aj dalšie a ďalšie. Občas mi našepkajú zdá sa aj oni... lebo vždy nejakú novú súvislosť objavím vďaka ne-náhode:-) 

Tu je pár z nich, možno sa aj vám bude s nimi žiť ľahšie😊

Odkaz od mojich rodičov:


  • Miluj život taký, aký je... je jedinečný v celom Vesmíre, neskutočne úžasný, plný tajomstiev a krás
  • Spolupracuj - spolu s inými dokážeš viac, si súčasť celku
  • Bav sa životom - tancuj, počúvaj hudbu, čítaj, vychutnávaj jedlo, debatuj s priateľmi, tvor, cestuj a objavuj krásu sveta... každá sekunda, každé stretnutie stojí za to!
  • Kultivuj svoju "človečinu" cez umenie, spiritualitu aj vedu - no zostávaj "pri zemi", v prírode... tam Život pramení
  • Dôveruj sama sebe tak, ako sme my celý život verili tebe - všetko je tak, ako má byť
  • Neboj sa prekážok a vytrvaj kým ich prejdeš - len tak zistíš, čo je za nimi
  • Uč sa celý život a kultivuj svoje zručnosti - len tak nájdeš skutočné bohatstvo
  • Priznaj si, ak sa mýliš alebo nevieš - len tak môžeš nájsť lepšie riešenia a oveľa rýchlejšie
  • Postaraj sa najskôr o seba - až potom môžeš pomáhať druhým a aj oni tebe (rovnakú pozornosť ako telu venuj aj psychohygiene)
  • Buď s tými, ktorí sú ti blízki a nechaj tých ostatných odísť... ak chcú odísť, alebo inak to nejde či nevedia - len tak sa môžeme mať dobre všetci
  • Neber si veci osobne - naše starosti a náš život bol len náš život.. ty si ži svoj život
  • Neber všetko tak hrozne vážne - život je krásna hra a najhoršie, čo sa ti môže stať je, že zomrieš bez toho, aby si objavila krásu Života
  • Načúvaj svojim pocitom... ich odkazom a konaj podľa toho - uč sa od tých, čo to vedia.... my sme ti to nevedeli ukázať, lebo sami sme to nevedeli
  • Neboj sa pýtať, mať oči aj srdce dokorán - len tak zistíš, čo potrebujú iní alebo čo ich trápi aj teší a čo život skutočne ponúka
  • Ukázali sme ti náš život, naše radosti aj starosti - čo z nášho života využiješ pre seba , je na tebe... ži svoj život
  • Rob to, čo ti robí radosť a napĺňa tvoj život radosťou a krásou - vykašli sa na to, čo si o tom myslia iní
  • Rešpektuj pocity aj inakosť ostatných - daj druhým toľko slobody a porozumenia, koľko potrebuješ aj ty 
  • Nestaraj sa príliš - nechaj iných žiť ich vlastné životy, tak ako sme nechali my teba (keď sme nesúhlasili s tým, čo robíš, robili sme to preto, lebo sme sa o teba báli)
  • Zdravie je v tvojich rukách a v srdci, mysli na to skôr, ako bude neskoro! - no ak máš pocit, že sama to nezvládneš, nechaj si aj pomôcť a ukázať, ako to zvládnuť môžeš - rob všetko, čomu veríš a cítiš, že ti pomôže, no nie preto, že to vraví niekto iný
  • Boli sme zodpovední za tvoje narodenie - nie za tvoj život ani smrť
  • Si zodpovedná za seba a svoje maloleté dieťa, nie za nás, rodičov - nie si zodpovedná ani za náš život a ani našu smrť
  • Hlavu máš na premýšľanie, používaj ju! - ale ver viacej svojmu srdcu (odkaz od mamy)
  • Nenúť iných robiť to, čo si myslíš, že je dobré pre teba - ak tomu neveria, nepomôže im to (radšej by som zomieral s pusou plnou obľúbeného jedla ako s čistou vodou, aj keď je viem, že je zdravšia - odkaz od otca - lebo veru.... "všetko je inak")
  • Načúvaj a pozoruj životy iných, inšpiruj sa - ale dôveruj svojej ceste a nenechaj sa zlákať na ich chodníčky, hoc vyzerajú krajšie, ľahšie či bohatšie - keď nazrieš smrti do očí... bude sa ťa pýtať na TVOJ ŽIVOT
  • Ver svojim schopnostiam, sú nekonečné - my sme to zistili až v dotyku s večnosťou.. nečakaj až na ten deň.. môže byť už neskoro!
  • Hoc naše telá splynuli so Zemou... my žijeme v tebe... šír náš odkaz ďalej!

Tieto pravidlá sa stali súčasťou môjho života a keď strácam odvahu či silu ich nasledovať, pripomeniem si momenty...

  • keď som otca držala za ruku a cítila ako jeho život pomaly odchádza zo žíl a telo chladne... zatiaľ čo duša obohatená o zážitok života sa v pokoji rozpúšťa vo večnosti...
  • keď som v očiach trpiacej umierajúcej mamy zrazu zazrela "inú bytosť spoločného celku"... bytosť, ktorá vidí a žije svet jednoducho "inak" a predsa "rovnako".

Vďaka týmto momentom... 

... som cez ich smrť zazrela krásu, ktorá sa nedá opísať slovami. Dá sa len cítiť a nasledovať ju.

Ďakujem moji milí:-)

Vďaka vašej smrti VIEM, že môj ŽIVOT JE TEN NAJCENNEJŠÍ DAR, aký som kedy dostala. A urobím všetko, čo CÍTIM, že mi pomôže život udržať! 

S láskou, 

Daniela




Ak chcete vedieť, ako je to "správne"... poraďte sa najskôr so sebou.

Keď neviete ako na to... alebo to nefunguje... hľadajte a nájdete!

Moja INŠPIROVŇA je vám k dispozícii tiež:-)

Chcete sa (nielen)o smrti porozprávať?