Inšpiruj sa - vdychuj život

Vedeli ste, že latinský význam slova "inšpirovať", teda INSPIRARE má spojitosť s DÝCHANÍM? 

Ja som to teda nevedela.

Slovo "inspirare" tvorí slovo in-spirare, pričom "spirare" znamená dýchať (vzduch), takže spolu je to "vdychovať do seba (vzduch)".

Dýchanie ako vieme oživuje (obohacuje o potrebné zložky) naše telo a zároveň aj mozog a s ním aj našu psychiku. Preto je dýchanie také potrebné.

Ešte potrebnejšie je však uvedomiť si, že dychom sa prepájam s okolitým svetom - a to doslovne. Nie je to "len vzduch" (oddelené molekuly vzduchu), ktorý vdychujem, ale je to AJ NIEČO, ČO NIEKTO INÝ VYDÝCHOL - či už je to človek, zviera alebo rastlina. 

Čiže to, čo sa do mňa dostáva vdychovaním, bolo pred chvíľou súčasťou niekoho iného. Nie je to "len" čistý vzduch, "len" obyčajné molekuly vzduchu. Ten vzduch odchádza z tela "obohatený" o jedinečnosť daného jedinca. 

Ak sa začítate do "novej biológie" (Bruce Liptona) zistíte, že všetko môže byť ešte aj inak, ako sme sa doteraz učili. Že "molekuly" sú niečo ďaleko viac, ako "len" molekuly. A že ich význam na náš život je oveľa významnejší. 

V skratke... ako to chápem ja: ak dýcham.... vdychujem nielen "obyčajný vzduch", ale aj "niečo" z toho, kto ten vzduch vydýchol. Nemyslím teraz vírusy a podobne (tie tam viditeľne môžu byť), ale skôr molekuly toho druhého, ktoré môžu obsahovať aj "esenciu" jeho myšlienok, postojov, skúseností, emócií a pod.

Ak teda dýcham v prítomnosti iných, nadychujem sa aj "jeho/jej" (jeho/jej jedinečnosti). Dýchanie je teda VÝMENA INFORMÁCÍ... SPOLUPRÁCA.

A teraz sa zamyslite....

Ako sa vám dýcha, keď ste v prítomnosti tých, s ktorými je vám dobre a naopak, pri tých, ktorých "moc nemusíte"?

Ako veľmi alebo málo dokážete PRIJAŤ DO SEBA (vdýchnuť) JEDINEČNOSŤ A ODLIŠNOSŤ tých druhých.... SPOLUPRACOVAŤ s nimi?

Dokážete sa INŠPIROVAŤ (od slova "inspirare"), OBOHATIŤ tými druhými alebo vplyv druhých radšej odmietate? 

Ste ochotní vdýchnuť / PRIJAŤ do seba "molekuly" iných, ich postoje, spôsoby, myšlienky a začať sa nimi zaoberať (nechať sa OBOHATIŤ), alebo radšej "zadržíte dych" a nepočúvate, aby vám "to cudzie" náhodou neublížilo?

Pozorujte sa... a zistíte to. 

V rôznom čase a s rôznymi ľuďmi to máme asi rôzne. Ja osobne sa druhými ľuďmi inšpirujem veľmi rada. Obohacuje ma to nesmierne a to aj napriek tomu, že niektoré "inšpirácie" napokon za svoje neprijmem. 

Aby mi niektoré "inšpirácie" neublížili, potrebovala som však posilniť moje seba-vedomie, ktoré mi slúži ako "seba-obrana" pred neželanými molekulami. A tak sa už iných ľudí, ani ich "molekúl" nemusím báť. A teraz sa zamyslite nad tým, ako ľudia bežne nakladajú s "inšpirácimi"... sú ochotní prijímať "to cudzie" do seba? 

Ako s tým celým súvisí korona? 

Čo nám chce táto doba povedať o tom, ako sme ochotní a schopní "dýchať" iných?

Čo strácame... a čo získavame.... ak sa necháme inšpirovať inými?

Ako to máte vy?

Príjemné večerné filozofické zamyslenie prajem, 

Daniela