Jazvy ako dar

Na svete vládne rôznorodosť. Nenájdete dvoch rovnakých ľudí, zvieratá ani listy na strome. Jednoducho sme každý iný, tak ako odtlačky prstov. Niekto sa narodí "pod šťastnou hviezdou" a jeho život začína aj plynie ľahšie ako tým ostatným a niekto sa pretĺka a potkýna až do konca života. Niekto sa potkne a spadne veľakrát, ale vždy vstane a ide ďalej. A niekto spadne a už nevstane. Čím to je, že niekomu sa darí lepšie ako ostatným?

Ako to, že niekoho bolia jazvy celý život a niekto s jazvami žije veselo až do konca života? Život ma čím ďalej utvrdzuje v tom, čo vravia múdre knihy, že sme také "živé puzzle". Niečo sme si doniesli zo sebou z iných svetov v duši, niečo nám odovzdali rodičia a okolie a niečo sa učíme za pochodu sami vlastným životom a zo života iných ľudí. A preto ani neexistuje jediný správny návod na život... jedna pravda. Jednoducho musíme každý sám za seba vyskladať svoj život do jedinečného obrazu. A z toho obrazu ďalej poskladať väčší obraz, podobne ako kvapky v mori. Ako však žiť a nájsť pre seba to pravé, tú správnu cestu, keď sú dnes siete plné možností podobne ako regály v obchodoch? Ako prijať svoju jedinečnosť "kvapky v mori", nestratiť sa, ale ani si nenechať napršať do nosa nadradenosť a pýchu? Ako nájsť rovnováhu medzi tým "toto chcem JA!" a "toto chcú iní"?

V mojej "poradni" (nazvala som ju "inšpirovňa", lebo nerada dávam rady), počúvam rôzne hlboké príbehy a spoločne hľadáme súvislosti a riešenia pre konkrétnu osobu. Veľakrát ľuďom pomôže, keď počujú príklady zo skutočného života. Aj preto rada používam na inšpiráciu príbehy iných ľudí (samozrejme anonymne) aj lekcie zo života koní (ako sociálne bytosti máme totiž veľa spoločného). Často sa však dopracujeme k tomu, že najviac zafungujú príklady z môjho osobného života - človeka z mäsa a kostí, ktorý stojí pred nimi. Zistila som, že moje "jazvy" (vnútorné zranenia) sú asi to najviac, čo ľuďom pomáha uveriť, pochopiť a získať nádej "že to ide". Rovnako ako mne dávali a dávajú nádej príbehy a úprimnosť iných.

Chce to len jedno - moju ochotu odhaliť svoje zranenia a zísť z vlastného piedestálu "silnej a nezávislej" ženy, ktorá vie "ako to má byť správne". V sociálnom prostredí, kde všetci túžia nájsť silného vodcu, hrdinu, guru či poradcu, ktorý za nich vyrieši všetky problémy, je to pre mňa nadmieru náročná výzva. Ale keď porovnám tie pocity ťažoby, neistoty a frustrácie, ktoré som často zažívala pred niekoľkými rokmi a pocity, ktoré často zažívam teraz - bola by škoda sa o to nepodeliť. Pretože tie pocity pokoja, prijatia, lásky a zmysluplnosti života rozhodne stoja za to, aby sme ich cítili všetci.

Ak máte pocit, že vaša duša trpí a vy neviete ako ďalej, alebo zažívate opakované problémy vo vzťahoch, vo výchove či v práci, či len chcete vedieť, ako sa "nepopáliť"... ponúkam vám moje zranenia a jazvy ako inšpiráciu a príklad ako veci ne-robiť😊. Až teraz, s odstupom času zažívam a ďakujem za ne. Vďaka tým hlbokým jazvám som získala oveľa viac empatie a súcitu s trápeniami iných, schopnosť vycítiť príležitosti a riziká a zároveň sa nenechať do nich vtiahnuť. Budem úprimná. Vaše zranenia ma nebudú bolieť a neoberú ma o energiu. Viem, že je to "vaše" a ja to za vás nevyriešim. Ale budem pri vás stáť, keď to budete potrebovať a chcieť a svietiť vám na cestu. Z hĺbky duše a úprimne. Sme v tom totiž všetci spolu...

Kým som pozvala dobrý pocit do vlastného života, prešla som si všeličím:

  • bolestná smrť oboch rodičov (na rakovinu)
  • strach o život manžela a celý proces úspešnej liečby (rakoviny)
  • manželské a partnerské trampoty končiace rozpadom dvoch vyše 10 ročných vzťahov
  • pocit "opustiť" aj "byť opustená"
  • 8x budovanie a zariaďovanie svojho hniezda a sťahovanie z neho
  • život s pocitom "neviem čo chcem" a "kým vlastne som?"
  • 2x vyhorenie v práci a úplná strata dôvery v moderný svet
  • opakované zdravotné problémy
  • 10 rokov bez jedinej sestry, ktorú som "vypustila zo života" kvôli partnerovi
  • život v zlatej klietke dobre plateného zamestnania
  • bývanie v priestrannom luxuse aj v starej chate uprostred lesa
  • podnikanie bez zámeru zarábať peniaze
  • život bez istoty - bez práce, bez partnera, bez istoty bývania a so záväzkami na krku
  • pocit zrady a sklamania zo zneužitia mojej dôvery, energie a vízií
  • od dostatku a hojnosti vo všetkom, až po pocity zúfalstva a túžby skončiť so životom
  • pocit výnimočnosti, že viem alebo robím viac a lepšie ako iní (v eko/bio sfére, vo výžive, pri výchove detí aj zvierat, v práci, v bývaní, v rodine...)
  • pocit, že nie som dosť dobrá a nezaslúžim si pozornosť, odmenu ani lásku

A stále si všeličím občas ešte prechádzam:

  • pocit "zlej macochy" a "zlej matky", ktorá neuchránila rodinu pred rozpadom
  • pocit neistoty z neistej budúcnosti - bez peňazí, s dlhmi, bez stabilného príjmu
  • pocit naivky, ktorá stále verí v dobré úmysly ľudí... a učí sa nastavovať vlastné hranice
  • otázniky v hlave, či nebude predsa len lepšie vrátiť sa "do matrixu" a dať duši zase pauzu v tvorení vlastného osudu...

Tieto riadky píšem v posteli a dopisujem pri rannej káve. Je 5 ráno a nepotrebujem už spať. Naša útla posteľ je náš gauč a večer sa na ňom tlačíme piati. Našťastie nie stále, len keď sme zrovna všetci doma. Psa na gauč neberieme. Partner každý tretí deň hasí a zachraňuje "hmotné statky a ľudské zmätky", deti sú na striedačku u našich ex alebo na svojich poschodových posteliach v izbičke. Aj napriek minime miesta a potrebe "zlaďovania energií" jednotlivých členov domácnosti, je pre mňa týchto 48m2 raj na Zemi. Nielen kvôli mega oknám s dokonalým výhľadom na Karpaty, ale vďaka tomu, že ma už nič na duši netlačí. Cítim sa zdravá (aj keď mierne opotrebovaná), milovaná a "v poriadku", taká aká som. Robím to, čo ma baví, so skvelými ľuďmi a s radosťou v srdci. A verím, že aj keď mi teraz tečie do topánok (fakt mi do nich tečie!), si tie nové topánky onedlho kúpim. Robiť s koňmi totiž nie je žiaden "biznis" a "topánky" potrebujú tiež😊

Čo sa stalo, že všetky tie zranenia, omyly a pády ma dostali k pocitu "pohody na malom gauči"? Nikdy som si nemyslela, že to vyslovím nahlas, ale bola a je to VIERA. Viera, že to všetko má väčší zmysel ako ja dokážem pochopiť rozumom a dôvera v to, že sa môžem cítiť jedinečná, úžasná a dôležitá aj ako kvapka v mori. Vesmír, Boh, Príroda... nazvite to ako chcete... chce od nás len jediné. Odvahu uvidieť svoje "tiene" a rúcať bariéry okolo srdca. Ochotu rásť... hľadať súvislosti... skladať puzzle a baviť sa pri tom. V tom napokon tkvie aj tajomstvo "úspechu" a vnútorného pokoja. V ochote prekračovať svoje komfortné zóny, učiť sa, pretaviť jazvy na poklady, načúvať šepotu duše a nestratiť jasný zámer svojho bytia tu, na tejto krásnej planéte.

*****

Ak chcete vedieť, aký je to pocit, sedieť na gauči a cítiť sa dobre, príďte sa inšpirovať. Cez zimu sa mi lepšie debatuje v teple ako vonku pri koňoch. Nemám tam momentálne teplú chalúpku - ale neprestávam snívať a viem, že aj tá raz bude.

Kineziologická poradňa a Inšpirovňa v Limbachu je otvorená zvyčajne od 9 do 14h, alebo aj poobede, podľa toho, či je na gauči miesto.

Máte chuť sa stretnúť? Dajte o sebe vedieť

  • keď sa vám opakujú tie isté či podobné situácie
  • cítite sa ako obeť okolností
  • neveríte si alebo máte pocit, že iní neveria vám
  • nepočúvajú vás deti / partner / kolegovia
  • pociťujete opakované zdravotné ťažkosti
  • neviete čo chcete
  • strácate energiu a potrebujete čoraz viac "povzbudzovákov"
  • cítite sa osamelí a sami na všetko
  • nedarí sa vám dosiahnuť cieľ
  • hľadáte inšpiráciu ako sa pohnúť z miesta či zahojiť svoje rany
  • len sa chcete vyrozprávať a cítiť sa "v poriadku" 😊

Verte, že aj keď sa občas necítite vo svojej plnej sile, bolia vás dávne zranenia a nedeje sa to, čo zrovna chcete... raz príde čas, keď vo svojich nezdaroch a jazvách uvidíte zmysel a stanú sa pre vás.. a možno aj pre iných... tým najvzácnejším pokladom.

S láskou,

Daniela