Keď pradie mačka

Keď pradie mačka na tvojich kolenách a dotkneš sa jej hebkej srsti, zacítiš spojenie nielen s ňou, ale aj s celým Vesmírom. To vrnenie nie je len o zvolávaní mláďat. Vďaka tej zvláštnej vibrácii dokáže mačka prebudiť všetky bunky aj v našom tele a jej oči vidia až do našej duše. Poznajú to seniori a cítia to aj deti a všetci milovníci mačiek. Tí, ktorí ich nenávidia, sa možno boja ich (vlastnej) samostatnosti a tak tvrdia, že mačky sú falošné. Že idú len za tým, kto im dá jedlo a navyše sa nedajú skrotiť ako pes a robia si čo chcú. Každé zviera má svoj dar, ktorým môže obohatiť človeka a ukázať mu jeho silné či slabé stránky. Mačka vidí aj za tmy. Vidí to, čo my nevidíme. Má šiesty zmysel a cíti, keď sa niečo deje. Nedá sa predvídať, čo urobí, riadi sa sebou. Je ohybná a hravá, rovnako ako divoká a neskrotná. Nedá sa "kúpiť" či "opiť rožkom". Možno preto je medzi milovníkmi mačiek viac žien ako mužov:-) Ľudia ju buď milujú alebo nenávidia. Podľa toho, ako veľmi nám zrkadlí naše vlastné tiene. 

Pred pár dňami, počas letného splnu, som pochovala aj ju. Medzi korene silného stromu, tam, kde jej telo splynie s ostatnými telami. Tam, kde patrí. Tam, v lese, kde je všetko ako má byť.

Lolka bola po operácii zubov, so slabými obličkami a lekárka zistila, že má aj slabé srdiečko a vodu na pľúcach. Mohla som sa rozhodnúť, či ju budem dopovať pár dní liekmi a čakať, že sa jedného dňa znenazdajky udusí.. alebo jej pomôžem zaspať. To rozhodnutie neprajem nikomu. Stála som tam a pozerala som sa do jej úprimných očí. Slzy mi kvapkali na šaty a ja som premýšľala, či mám právo rozhodnúť o živote a smrti. Zvolila som pokoj. Pomohol mi šaman, ktorý sa mi zjavil pred očami a dovolil mi dať "ranu z milosti". V hlbokej úcte k životu tak mohla v pokoji zaspať v mojich dlaniach. Keď odchádzala jej duša, mačka, ktorá bola kúsok od nej, zasyčala a schúlila sa do kúta. Zacítila zmenu energie. To mačky vedia...

Až v ten deň, keď som ju zasypávala teplou hlinou, mi došlo, ako veľmi mi celých tých 17 rokov pomáhala. Vraví sa, že ľudia a ich štvornohí spoločníci sa časom navzájom na seba podobajú a dokonca zvieratá preberajú choroby svojich ľudí. Niečo na tom bude. Nečudo, veď zdieľajú podobné pocity, ako ich majitelia. Sučka mojej maminy zomrela na rakovinu maternice, rovnako ako ona. A moje srdce dostávalo za posledné roky dosť zabrať. Tak... ďakujem ti milá Lolka, že si tu bola so mnou a chránila si moje srdce tvojim. Prepáč, ak som Ti nevenovala toľko času a energie ako by si si zaslúžila. Ale sľubujem Ti, že všetko, čo si ma naučila, nebolo márne a že moje srdce už bude v bezpečí.

Všímajte si svojich domácich maznáčikov a zvieracích sprievodcov. Ukazujú vám veľa z vás samých. Či je to pes, andulka, mačka alebo kôň, ukazujú vám vaše svetlé aj tienisté miesta. Vďaka nim môžeme lepšie vidieť, kým sme, alebo čo nás trápi. A tak vieme aj to, čo trápi ich. Svojim životom ovplyvňujeme aj našich zverencov a to, čo sa deje nám, deje sa aj im. Je to vzájomné. 

Pes, ktorý nerešpektuje svojho pána, nemusí byť zlý. To len jeho pán nemá možno poriadok sám v sebe a nechce prebrať zodpovednosť za vedenie. A keď má pes problémy s obličkami, možno sa jeho panička trápi vo vzťahu. 

Mačka, na ktorú je niekto alergický možno len symbolizuje to, že ten človek sa bojí byť sám sebou a žiť v slobode. 

Kôň, ktorý kope a vyhadzuje pod sedlom možno len zrkadlí hnev svojho jazdca. 

A rodič, ktorý nechce dovoliť svojmu dieťaťu mať doma zvieratko, možno ako dieťa zažil smútok z odlúčenia od jeho zvieracieho priateľa a nechce to zažiť znovu. 

Každé zviera, ktoré nás nejakým spôsobom oslovuje, či už pozitívne alebo negatívne, má pre nás odkaz. Počúvajte ich a dozviete sa viac, ako by ste čakali.

Daniela