Pred rokom som písala, že je to "divné"
s tou koronou. Že tomu celému moc neverím.. len neviem prečo. Dnes to
vidím takto.
Vírus tu je a bude s nami ešte dlho.
Podobne ako ten chrípkový či iný. Bude ale silnejší a v rôznych obmenách
a mutáciách. Až kým nás nedovedie k rovnováhe. Až kým nepochopíme, že
cez rozum sa k šťastiu nedopracujeme. To, čo potrebujeme je rovnováha
rozumu a citu, mysle a tela, rácia a emócií a chápanie vzájomných
súvislostí. Potrebujeme súlad. Nepotrebujeme viac sterilného, mŕtveho prostredia, priam naopak,
potrebujeme viac živého... so všetkým, čo k tomu patrí.... no v správnej
miere.
Môžeme sa očkovať, testovať, vyvíjať nové
vakcíny a lieky, ale kým nenájdeme rovnováhu sami v sebe a aj v spoločnosti
a nenaučíme sa s telom a s prírodou v ňom spolupracovať, bude
chorôb stále viac a viac. Môžeme si vypnúť kontrolky a stať sa imúnny
voči čomukoľvek, ale život napokon prerazí. Či s nami, alebo bez nás... to
je na nás.
A prečo sa Slovensko dostalo do čiernych
čísiel a medzi "najhoršie" krajiny?
Možno práve preto, že sme národ emotívny.
Kedysi vraj národ "holubičí" a dobrosrdečný, no viditeľne citlivý a
zároveň priebojný. Nad Tatrou sa blízka! nevzniklo len tak. Emotívnosť totiž
v sebe skrýva široké spektrum pocitov. Od tých "pozitívnych" až po tie
"negatívne". Akonáhle však citlivému
človeku, ktorý nemá svoje emócie pochopené, vezmete možnosť prejaviť sa alebo
mu hrozí nebezpečie, ktorému nerozumie, alebo sa dotknete jeho citlivých miest
a zranení, stáva sa "rozbuškou". A čo robia rozbušky? Ničia obranné
systémy!
Koľko Slovákov sa cíti dobre sami so sebou, má
zdravé sebavedomie a vyznačuje sa emočnou zrelosťou? Koľko z nás je naozaj
zdravých, telesne fit a duševne naozaj v pohode?
Sme krajina protikladov. Priepasť medzi
bohatými a chudobnými narástla po revolúcii ako jarná tráva, spolu
s pocitmi nespravodlivosti a závisti. Ako kvalitatívna prieskumníčka som
mala niekoľko rokov možnosť nahliadať do našich slovenských domácností a mysle
ľudí. To, čo bolo často vidno navonok, bolo vo vnútri úplne iné.
Uverili sme "pozlátku" reklamy a chceli
sme sa podobať "tým lepším". A to veľmi rýchlo a za každú cenu. Chceli
sme vyrásť rýchlejšie ako puberťák. Preto toľko veľkých domov, drahých áut a exotiky,
hypoték a pôžičiek. Každý tam chcel byť hneď. No za akú cenu? Keď sa rozprávate
s Francúzmi, Nemcami či Američanmi a vidíte ich príbytky, sú
častokrát oveľa pravdivejší a skromnejší ako my. Nepotrebujú sa ukazovať
a dokazovať si kým sú. Ale Slovák? Odpovedzte si sami....
Nechcela som dnes kritizovať Slovákov.
Milujem
túto krajinu aj ľudí v nej.
A o to viac ma dvíha zo stoličky keď vidím, ako málo
o sebe ľudia vedia a nik tomu nevenuje pozornosť. Mrzí ma ako sa
priepasť len zväčšuje, ako sa ľudia boja a bojujú medzi sebou aj so sebou a hľadajú
vinníka, namiesto toho, aby sme všetci držali pokope a hľadali skutočné
riešenia... riešenia rozumu aj citu. Česť výnimkám a tým, čo snahu majú, sú aj takí samozrejme:-)
Prajem si, aby ministerstvo zdravotníctva
dalo financie nielen na testovanie, výskum a nákup
liekov, ale aj na vzdelávanie a služby psychológov, poradcov, terapeutov,
pedagógov a sprievodcov, ktorý nám môžu pomôcť vyliezť z priepasti a pochopiť,
kým naozaj sme a ako zaobchádzať s vlastným telom a pocitmi, aby sme
zostali zdraví. Hlavne tým, ktorí to nezvládajú sami.
Prajem si, aby túto krajinu riadili ľudia,
ktorý majú svoj "rozum a cit" v rovnováhe a sú emočne zrelo
dospelí a namiesto hry o ego boli skutočnými vodcami.
Prajem si, aby tento ďalší koro-nový rok bol múdrejší
a radostnejší a hlavne viac v rovnováhe.
A odkazujem tým, čo riadia internet, žijú
z technológií a venujú miliardy na vývoj ďalších nových technológií a vylepšení, že ja už vážne žiadne vylepšenia nepotrebujem. Mám viac ako potrebujem a cítim sa "akurát". Ale chápem, sú takí, ktorí techniku potrebujú. Ok, veď čiastočne aj ja. Ale nech presnú polovicu z toho, čo dávajú "pre dobro ľudstva" cez technológie, venujú ľuďom, ktorí pomáhajú ľuďom byť ľuďmi. Živými, slobodnými, prirodzenými, zdravými a krásnymi. Lebo... fakt si neprajem sedieť u priateľa na gauči
cez virtuálne okuliare... Je to síce bezpečnejšie... a veru asi aj efektívnejšie.... ale je to to, kvôli čomu
sme tu, na Zemi?
Uff... to som sa rozpísala zase. Ale uľavilo
sa mi😊
Nech máme peknú jar a s ním aj nový čas priatelia.
Daniela