Liečivá energia koní
Kone nie sú len na jazdenie. Sú to naši sprievodcovia životom na tejto
planéte. Okrem sily, rýchlosti a krásy majú pre nás ešte veľa vzácnych darov,
ktoré sa oplatí objavovať. Nechajte sa inšpirovať aj týmto článkom.
História ľudstva je do veľkej miery prepletená s históriou koní. Nájdete ich na všetkých kontinentoch a vo všetkých obdobiach. Kone pomáhali človeku prekonávať vzdialenosti, poskytli im svoju silu aj rýchlosť, svoje zdravie a často aj život. Nebyť koní, kto vie, kde by ľudstvo bolo dnes. Kedysi nám kone pomohli "dobyť svet", ale už nastal čas, aby sme prestali bojovať so všetkým a všade a namiesto toho sme začali žiť v harmónii so sebou aj s okolitým svetom. A práve v tom nám môžu kone ešte pomôcť.
Kone nie sú len na jazdenie
Dnes je už vedecky dokázané, že kone majú pozitívny vplyv na telesné i duševné zdravie detí i dospelých. Pomáhajú zlepšovať telesnú koordináciu, sústredenie pozornosti, podporujú pamäť, záujem o spoluprácu i schopnosť učiť sa. Uvoľňujú stres, otvárajú srdcia, hoja rany a ukazujú cestu k sebe i k iným. Pomáhajú zdravým, aj tým s handikapom na tele či na duši. Kone sú jednoducho čarovné! Čím to ale je, že sú kone takí dobrí liečitelia?
Ľudia, ktorí vyhľadávajú prítomnosť koní alebo na nich aj pravidelne jazdia, častokrát ani nevedia vysvetliť, prečo ich to ku koňom vlastne ťahá. Spomínajú energiu, vznešenosť, silu, rýchlosť a krásu a tvrdia, že im je pri koňoch jednoducho dobre. Keď sa však pozriete na to pozornejšie, objavíte za ich obdivom, príťažlivosťou alebo aj strachom z koní ešte niečo ďalšie, niečo, čo je hlboko ukryté v ich podvedomí a čo sa túži dostať na povrch.
Každý máme svoje "nedokonalosti", niekto ich má viac, iný menej. Aj keď sa cítime zdraví a plní energie, môžeme mať niečo, čo radšej ukrývame pred svetom, alebo aj pred sebou samými. Možno sú to zranenia či omyly z minulosti a možno len neznalosť samých seba. Nevieme čo chceme alebo chceme byť iní, ako sme, napríklad lepší, sebavedomejší, úspešnejší či krajší. A niekedy sa to snažíme prekryť, napríklad prehnaným sebavedomím alebo prílišnou obetavosťou, túžbou víťaziť a predvádzať sa. Vtedy ale nie sme úplne pravdiví a pretvárkou, hoci neuvedomenou, len narúšame prirodzenú harmóniu a ochudobňujeme svet o našu autenticitu. A ako už isto viete, disharmónia v človeku, teda vychýlenie z rovnováhy, môže viesť aj k rôznym chorobám a oslabeniu prirodzených schopností jednotlivca. Nastoliť opätovne harmóniu v duši sa potom snažíme rôznymi duchovnými a telesnými cvičeniami, pobytom v prírode či liečivou hudbou a vyváženou stravou a niekto aj liekmi, drahými dovolenkami či novými a novými vecami.
S koňmi je to podobne, ako s prírodou samotnou. Ich energia, resp. vibrácie, sú vo svoje podstate dokonalé, také, aké ich Matka Zem vytvorila za niekoľko miliónov rokov. Na rozdiel od našej "civilizovanej" energie, ktorá je veľakrát chaotická a plná pretvárky. Keď sme v prírode, alebo pri koňoch, tak sa naše vibrácie automaticky ladia na vibrácie, ktoré sú pre nás prirodzené a tým aj liečivé. Kone ani príroda nás totiž nehodnotia a nekritizujú. Je im jedno ako vyzeráme, koľko toho vlastníme, či sme úspešní manažér alebo predavačka v obchode. Berú nás takých, akí sme a my sa pri nich cítime prijímaní a nehodnotení. Môžeme byť sami sebou. So všetkými svojimi bolesťami, ne-dokonalosťami, skúsenosťami či tajnosťami. A práve tento "obyčajný pocit" má obrovskú liečivú silu. Ale ak sa pri koňoch snažíme na niečo hrať alebo nám čosi naozaj chýba alebo prevyšuje, pomôžu nám vyladiť sa a nastoliť rovnováhu. Ak sme voči nim vnímaví a ochotní ich počúvať, môžeme vďaka nim spoznať lepšie aj sami seba a objaviť, akej energie máme priveľa, alebo naopak primálo a kde len míňame svoju drahocennú energiu na pretvárku.
Napríklad za strachom z koní sa môže ukrývať strach z vlastnej sily alebo strach prejaviť navonok svoje túžby či pocity. Za prehnaným obdivom krásy koní môže byť ukrytý pocit menejcennosti z vlastných schopností či vzhľadu a túžba po úspechu a obdive. Jemnocitné a vždy poslušné dieťa, ktoré nesmierne túži jazdiť na koni, môže v sebe skrývať silu, ktorú len nevie prejaviť. A rázna sebavedomá žena, ktorá vždy vie čo chce a nemá problém to dosiahnuť, naopak v hĺbke duše možno len túži po nežnosti a pevnom objatí svojho muža.
Každý, kto pracuje s koňmi a záleží im na ich dobre vie, že život s koňmi je nekonečný proces učenia a hľadania rovnováhy i zmysluplnej medzidruhovej komunikácie. Kone majú vlastný spôsob dorozumievania a záleží len na nás či im chceme rozumieť. Majú celý rad pocitov a prejavov, ktorý im pomáha rozumieť tomu, čo sa deje. Na rozdiel od ľudí, kone ale žijú prítomnosťou, reagujú okamžite a tak hneď vedia, na čom sú. A chcú to aj od ľudí. Kone vnímajú svet v obrazoch, neanalyzujú a neriešia veci stále dokola tak, ako ľudia. Nemajú v hlave nekonečnú búrku myšlienok, očakávaní a predsudkov, všetečné ego a chaos v srdci. To koňom na ľuďoch príšerne vadí. Cítia ten nesúlad a reagujú na neho. Chcú, aby opätovne zavládla harmónia. Podobne ako deti. Problém je len v tom, že dospelí ľudia to často chápu ako "zlo" a opečiatkujú svoje kone alebo deti za "zlé". A pritom tým koňom (aj deťom) ide len o jedno - chcú, aby ste im rozumeli a aby oni rozumeli vám. Chcú, aby sme boli pravdiví a aby sme znovu nastolili súlad a rovnováhu medzi tým, ako sa cítime a čo hovoríme, ako sa prejavujeme navonok. Nevadí im, ak sme smutní a privítajú ak aj dáme najavo svoju energiu, strach či hnev, ak je autentický a spravodlivý. Potrebujú len vedieť, ako to máme naozaj... vo vlastnom srdci. A my môžeme byť len a len vďační, že nám nastavili zrkadlo, vďaka ktorému sa vieme posunúť ďalej.
Ak sa nájde človek, ktorý je sám sebou a rozumie konskej reči, okamžite sa s ním vedia kone dohovoriť. Ľahko a bez násilia sú ochotné ho nasledovať. Sú to ľudia, ktorí majú rešpekt a dôveru v rovnováhe a srdce na svojom mieste. Takých ľudí niekto nazýva "zaklínači koní". Niektorí sa však na zaklínačov žiaľ len hrajú a využívajú snahu koní vyhnúť sa problémom a pár trikov, ktoré nepochybne fungujú. To, čo nakoniec dosiahnu, však dosiahnu len silou, ktorá má ku skutočnému "napojeniu" naozaj ďaleko. "Napojenie" (connection) v konskom svete znamená, že "ste s koňom" a vediete s ním DIALÓG, robíte veci "SPOLU" a navzájom si pomáhate. Často sa to ale zamieňa za predstavu, že človek vždy vedie a kôň vždy poslúcha. Ak však poslúcha len preto, že nemá inú možnosť, nikdy to nebude skutočné "spojenie" a krásny tanec dvoch duší. Je to opäť podobné ako s deťmi. Ak si vynútim ich poslušnosť len manipuláciou, trestom či násilím, nikdy ma nebudú nasledovať dobrovoľne, budú ma obchádzať a možno sa ma aj báť. Čo je ale dôležitejšie, nikdy tak nebudú sami sebou a neukážu svoj skutočný potenciál. A ani my sa tak vďaka nim nebudeme môcť obohatiť o nové pohľady a skúsenosti. A to je škoda.
Pri koňoch sa dá naozaj veľa naučiť a to nie je potrebné na nich ani jazdiť. S koňmi sa dá pracovať aj "zo zeme", dá sa s nimi rozprávať aj hrať sa. Môžeme sa pri nich naučiť pracovať s vlastnými emóciami, lepšie komunikovať s inými, spolupracovať, trénovať pevnú vôľu, sebadôveru, empatiu aj trpezlivosť. Dokážeme pri nich zažiť čaro prítomného okamžiku a porozumieť tomu, čo je skutočné vodcovstvo a život v súlade s inými. A hlavne to, prečo je vedomé stretnutie dvoch duší a obyčajný dotyk dôležitejší ako najnovšie technológie. Čo viac vlastne potrebujeme pre bezpečný svet budúcnosti?
Hoci je v súčasnom svete ešte stále dosť veľa násilia a nedorozumení, veľa činností, ktoré predtým robili ľudia či kone, nahradili stroje. Kone už nemusia ťahať ťažké náklady, ísť do boja či pretekať s časom. Nemusia prekonávať svoje vlastné limity a klásť život i zdravie za naše rozmary a neznalosť. Ale aj napriek tomu sa to stále deje. Kone ešte stále umierajú na dostihových dráhach, trpia pri športových aktivitách a trápia sa v podmienkach, ktoré im nevyhovujú. A pritom by nemuseli. Majú v sebe toľko úžasných darov, o ktoré sa s nami budú radi deliť. Stačí im to len umožniť. To znamená byť ochotný počúvať ich a učiť sa od nich.
Ak teda hľadáte v živote rovnováhu a túžite objaviť svoje skryté dary aj čarovný svet prírody a zvierat, vyhľadajte KONE. Na chvíľu sa pri nich zastavte a nemusíte ani nič robiť a nič od nich chcieť. Len s nimi buďte. A uvidíte, že sa lepšie uvidíte, cez príležitosť byť sami sebou... a so sebou.
Nabudúce trochu viac o hipoterapii.
Daniela
Keď som pred pár rokmi čítala knihu Lindy Kohanov Tao koně, vravela som si, že TOTO je to, čo chcem spoznať. A keď po niečom túži vaše srdce, Vesmír vám to splní. Môj výlet do ďalekého Karibiku (marec 2018), kde sa práve konal seminár The Secret of Wild Horses, vedený lektorkami Eponaquest, ktoré Linda založila... stál veru zato a nedá sa to opísať slovami... Ale možno raz o tom napíšem knihu!
