O slovách a pocitoch

Nebývam len milá a múdra.

Som aj neistá a robím chyby.

Bývam aj smutná a slabá.

Viem sa aj hnevať a poriadne báť.

No viem aj tancovať radosťou a tvoriť z lásky.

Cítim sa v rôznom čase naozaj rôzne.

Dosť dlho mi trvalo, kým som si na seba zvykla.

Chcela som byť len krásna a múdra.. a furt!😊

Život je však farebný a my tiež.

Aj rôzni ľudia nás vidia rôzne.

A mení sa to aj s časom.

Tí, ktorí nás kedysi milovali... nás teraz nenávidia.

A možno niektorí aj naopak.

Ja som napríklad počula už o sebe všeličo.

Dostávam aj všelijaké "nálepky".

Niektoré ma potešia, no niektoré ma vedia aj rozzúriť, rozplakať či rozosmiať.

Romantička, Naturalistka, Nemožná, Klamárka, Kráľovná, Krava, Budhu žena...

Čo tým mysleli? 

 Veď sprievodné slová a pohľady k tomu neboli občas vôbec prívetivé!

Pýtam sa sama seba, hoci to znelo najskôr ako jasná snaha uraziť ma, zneistiť či ponížiť.

Aj to zabolelo!

A potom mi to došlo.

Vesmír je totiž veľmi múdry a v slovách vie ukryť aj Pravdu.

A keď si to sami sebe nepriznáme,

pošle niekoho, kto nám povie KTO SME... aj KTO NIE SME.

Ako ale zistím, ako to naozaj JE?

Nasledujem POCIT.

Keď mi je príjemne, zostávam v ňom a vychutnám si to.

Ak mi je nepríjemne... hľadám spôsob, ako sa toho pocitu zbaviť.

Nie však tým, že nepríjemný pocit potlačím!

Naopak - NEPRÍJEMNÝ POCIT POČÚVAM o to viac, aby som započula, čo mi vraví!!!

Ak sa mi napríklad "nálepka" nepáči... pátram, či je na nej čosi pravdy.

Som naozaj "taká či onaká"?

Ak áno... SOM... alebo môžem byť... tak prečo mi to vadí?

Ktorú časť seba nechcem prijať a prečo jej neverím?

Čo potrebujem, aby som prijala samu seba napríklad ako Kráľovnú... či Budhu ženu?:-)

Čo je zlé na tom, byť "krava"? Veď kravy sú predsa veľmi múdre! Aj užitočné vedia byť😊

Ak nie... NIE SOM "taká onaká" ... tak jednoducho nie som.

A buď sa opýtam, čo tým dotyčný myslel (a získam spätnú väzbu vďaka ktorej môžem chybu napraviť či ďalej rásť)

alebo tomu viac nevenujem pozornosť - je to jeho uhol pohľadu a so mnou to nemá nič spoločné.

Ak ma niekto nemá rád... alebo ho iritujem svojim bytím... je to "jeho/jej" nepríjemný pocit (vďaka ktorému sa môže niečo naučiť zase sám o sebe).

A s pocitmi iných ľudí neviem urobiť nič.... ak sa ma priamo netýkajú a nemám na ne dopad (s výnimkou detí.. tam je náš vplyv veľký a zodpovednosť na nás, dospelých).

Tak aj takto sa dajú využívať POCITY.

Na hľadanie pravdy v sebe.

Na uvedomenie si súvislostí.

Na hľadanie cesty a vzájomné porozumenie.

***

Pocitom a emočnému prežívaniu sa venujem na stretnutiach s ľuďmi dosť často. Niekedy to vyzerá, že my ľudia sme vlastne len "emočne negramotní" a nevieme svoje pocity a emócie správne chápať a využívať. Niet sa čo čudovať. Generácie našich predkov si priznanie pocitov nemohli dovoliť. Boli tak silné a bolestivé... že ich radšej zavreli do truhlice spolu s inými pokladmi. A nám to nemal kto ukázať.

A tak vznikajú rôzne duševné trápenia a časom aj choroby telesné. Keď totiž svojim pocitom nevenujeme pozornosť, vedia si našu pozornosť pritiahnuť a zatočiť aj s našim imunitným systémom.

Ale to je téma na iný článok... aj celú knihu😊

Pekné farebné dni, 

Daniela

***

Ak vás téma pocitov zaujíma a chcete sa o tom porozprávať osobne - napíšte mi 

alebo sledujte AKTUÁLNE dianie, či sa nechystá nejaké skupinové stretnutie (s koňmi či bez koní).