Pocit OBETE

08.11.2020

Dobre ho poznám. Bolí a paralyzuje. Uberá silu, no aj tak sa ho často nechceme vzdať. Prečo?

Pretože nám dáva iný pocit sily... niekedy hraničiaci s "hrdinstvom" (koľko toho unesiem), ktorým sa však len zakrývajú naše "nedostatky" a vina sa hádže na toho druhého (v túžbe vyhnúť sa zodpovednosti za vlastný život).

Nedostatkom môže byť napr. neschopnosť žiť v prítomnosti alebo postarať sa o seba... neochota prejaviť to, čo cítim... neschopnosť poučiť sa... alebo nevôľa prijať to, čo nedokážem zmeniť. 


Uvediem príklad.

Keď vás niekto zhodí na zem, napríklad vás potkne (omylom alebo aj úmyselne, napr. zo srandy) a vy si obijete kolená a dotyčný cíti (vinu), že vám ublížil, no vzápätí sa úprimne ospravedlní (nielen naoko) a pomôže vám vstať, prípadne navrhne kompenzáciu... máme zvyčajne tendenciu pochopiť to a ospravedlnenie prijať aj odpustiť mu.

Keď sa stane to isté, no dotyčný sa necíti vôbec vinný za to, že vám spôsobil nejakú ujmu a tvrdí, že "sa vlastne nič nestalo" (napr. ste len precitlivelí) alebo "s tým nič nemá" (vôbec sa vás nedotkol... hoci vy viete, že áno) alebo tvrdí, že "si za to môžete sami" (máte si dávať lepší pozor... nemáte tam dávať nohy a pod.)... máme tendenciu reagovať inak a cítime hnev, nepochopenie a nás ovládne pocit obete.

Častokrát však "vinník" naozaj vôbec netuší, že niečo spôsobil (necíti súvislosť medzi vašou ujmou a ním) a tak necíti ani potrebu ospravedlniť sa a pomôcť vám vstať, či niečo kompenzovať. 

  • Príčinou jeho nevšímavosti môže byť nedostatok empatie, súvisiacej s nízkou úrovňou sociálnej a emocionálnej inteligencie. 
  • Dôvodom ale môže byť aj to, že dotyčný má dosť svojich starostí (napr. skoro spadol aj on) a tak si ani nevšimol, že ste vy spadli a ublížili si. 

Vtedy je fajn situáciu objasniť a vysvetliť z vášho uhlu pohľadu (čo sa stalo a ako sa cítite). 


Vo všetkých prípadoch však na incident reagujeme rôzne, každý podľa vlastných životných postojov a skúseností. Medzi naše stratégie patrí 

  • túžba pomstiť sa (vrátiť úder hneď alebo aj inokedy) 
  • pocit oprávnenosti a potreba potrestať vinníka (slovne, činmi alebo aj fyzicky)
  • tendencia ďalej sa hnevať a cítiť sa ako obeť ešte niekoľko dní... aj rokov (a dať to dotyčnému najavo pri každej možnej príležitosti)
  • ochota poučiť sa (s kým máme do činenia... vedieť, čo môžeme do budúcna čakať)
  • schopnosť "predýchať to", resp. prijať, že dotyčný to vidí naozaj inak (zariadiť sa podľa seba a už to neriešiť)
  • odpustiť z hĺbky duše a "pustiť to" (z hlavy aj zo srdca)
  • rozhodnutie dávať si na seba väčší pozor (žiť v prítomnosti a starať sa lepšie o svoju rovnováhu a osobné hranice)


Možností máme naozaj dosť.. a vždy máme voľbu, čo s vlastným pocitom "obete" urobíme.


Keď sa budete nabudúce cítiť ako OBEŤ, preverte, či ste urobili všetko, čo ste zo svojho miesta mohli urobiť, prevezmite zodpovednosť a zvoľte si stratégiu, ktorá vás posunie ďalej a pomôže vám cítiť sa lepšie.

Ak sa vám stala ujma, vy sa cítete ako obeť a ústretový krok neprichádza,

  • upozornite "vinníka" na to, čo sa vám stalo a prejavte, ako sa cítite (nie je síce zaručené, že vás započuje a pochopí, ale vy budete mať aspoň srdce na mieste),
  • ak máte chuť pomstiť sa alebo trestať vinníka, zvážte či je vaša potreba "trestu" naozaj oprávnená a forma adekvátna
  • buďte vnímavejší voči okoliu a dávajte si na seba lepší pozor (využívajte intuíciu, dôverujte ale preverujte - s kým máte do činenia a čo sa okolo vás deje),
  • zoberte zodpovednosť za svoju nerovnováhu (telesnú či duševnú) a napr. rozhodnite sa posilniť svoje telo alebo lepšie uchopiť vlastné myšlienky, nech vám nelietajú kade tade a naučte sa pracovať aj so svojimi emóciami a osobným priestorom - žite viac v prítomnosti.


Len tak môžete pretavte pocit obete (ktorý vás uberá o silu) do pocitu skutočnej osobnej SILY - mentálnej, emočnej aj fyzickej.


Ak u vás pocit obete pretrváva, možno je problém niekde "hlbšie" a vy sa motáte v sabotáži vlastného života kvôli dávnym programom. Napríklad ste sa niekedy rozhodli "byť obeť" a úspešne tento model nasledujete, čo vám udalosti okolo vás poctivo zrkadlia a dávajú príležitosť cítiť sa tak.

Nestrácajte ale nádej, s pocitom obete nemusíte žiť do smrti! 

Niekto to pochopí naraz.. niekomu to trvá roky.. tak ako mne😊 

Ale ide to.

Daniela Tejkalová


Keby ste s tým chceli pomôcť, napíšte mi.


Keď vás zhodí kôň, môžete vinu zvaľovať na neho a cítiť sa ako obeť. Alebo prevezmete za seba (aj koňa) zodpovednosť a urobíte všetko preto, aby sa to nabudúce nestalo.

nechceš sa cítiť ako obeť?