Kde pramení zdravie?

Od detstva som bývala často chorá. Ako riadnu "býčicu" ma najčastejšie bolelo hrdlo, no cítila som si aj priedušky, nos plný hlienov, žalúdok a podbruško, bolel ma chrbát, trápila ma únava a zuby a často tečúca krv z nosa.

Po smrti otca v roku 1997 som mala pocit, že aj moje telo obsadila rakovina.

Mala som pocit, že sa mi rozpadáva telo aj duša a alergia mi nedávala dýchať. Všakovaké vyšetrenia však boli negatívne a tak ma poslali za psychológom. Konečne mi niekto rozumel a mojej duši sa na chvíľu uľavilo. Telo však malo časom iný názor a dávalo o sebe vedieť. Raz tu.. raz tam. Predsa len... rodičov aj deda skolila rakovina... mala som pocit, že tlie aj vo mne.

Skúšala som od tej doby všeličo, len aby som sa plne uzdravila a cítila sa lepšie.

Zdravo som sa stravovala aj pridávala čo to navyše. Od Jonášových kvapiek, cez soli a minerály, surovú stravu, delenú stravu, stravu podľa orgánových hodín a čínskej medicíny, vege a bio stravu, výživové doplnky, bylinky, detoxikačné kúry atď.

Dopriala som si aj rôzne terapie pohybom a s telom, intuitívny tanec, bike, jogu, tantru, masáže, akupunktúru, tai-chi, aromaterapiu atď.

Obklopila som sa zdravými eko vecami a trávila som veľa času v prírode. Vyhýbala som sa umelinám, škodlivým a neeticky vyrobeným produktom.

Dosť času som venovala aj svojej duši a psychike a tak som okrem čítania tony kníh navštevovala rôzne kurzy a semináre, kde som sa snažila pochopiť súvislosti a obnoviť pocit bezpečia aj súlad s potrebami tela.

Všetko malo svoj význam a ukázalo mi časť mňa samej. 

No stále to nebolo "ono".

Pretieklo okolo mňa ešte veľa vody, všeličo ma pobolievalo.... v tele aj na duši, kým sa poskladala celá moja osobná skladačka.

Dnes sa cítim zdravá, hoci aj občas unavená a trochu "pokrčená" skúsenosťami. Dlhodobé bolesti v krku, hlieny a bolesti v bruchu zmizli a krv mi z nosu už netečie vôbec. Pri dlhej prechádzke sa nezadýcham a keď zrovna nie je 30° nad nulou či 20 pod nulou, tak vládzem viac ako keď som mala 20. Kilá navyše nenosím. Pravdou však je, že všetko robím akosi pomalšie😊

Keď sa však pozerám na svoj jedálniček a do kalendáru, tak na tanieri mám dnes hala-bala všeličo a nejaké pravidelné cvičenia (okrem ranného Pozdravu Slnku) ani šport tam nevidím. Milujem kávu, červené víno a nepohrdnem ani slaninkou na haluškách, chipsami a bielym pečivom. Nič špeci pravidelne neužívam a spím ako príde. Žiadne očkovania v pláne nemám... leda tie slnkom darované.

Čo sa stalo a kde sa podeli všetky moje bolesti?

Pýtam sa často sama seba a zdá sa, že som ich asi vyhádzala pri kydaní konského hnoja pred dvomi rokmi na mojej farme. Na "blbosti" už totiž nezostával čas. Fyzická práca, čerstvý vzduch, prítomnosť zvierat a prírodných živlov... spolu s plnením si mojich snov mi pomohli otvoriť dvere do duše a vyliečiť ňou aj telo.

S odstupom času vidím, že jedným z dôležitých momentov objavenia môjho osobného "prameňa zdravia", bola absencia pocitov, ktoré som predtým zažívala dosť často - frustrácia (že situáciu, čo mi nedáva zmysel, nedokážem ovplyvniť), časový stres, neláska k sebe, pocit nepochopenia a absurdity súčasného sveta

Namiesto nich sa množili pocity zmysluplnosti, pravdivosti, krásy a pokoja, podporené fyzickou prácou na čerstvom vzduchu. Pripojil sa aj pocit spokojnosti a pokory, že som tam, kde chcem byť a všetko je tak, ako má byť.

Dala som si teda záväzok obnovovať tie pocity, keď sa cítim dobre a udržiavať sa tak v zdraví.

Ak ma dnes predsa len uzemní nejaká bolesť či trápenie, viem čo s tým a prečo sa to deje. Dávam si trochu pozor aj na stravu a fyzický pohyb, ale ešte väčšiu pozornosť venujem tomu, čo sa deje vo mne... čo cítim... ako myslím... po čom túžim... a ako konám. Všímam si rozpor medzi tým, čo chcem a čo sa deje a hľadám čo s tým viem urobiť JA sama.

Ak mám pocit, že s tým neviem urobiť naozaj nič (tiež mám ešte svoje limity a nánosy), idem radšej niečo robiť. Najčastejšie idem kydať hnoj... to zaberie vždy a hlavne ma to nesmierne baví. Som "medzi svojimi" aj na vzduchu. Nazvala som si túto moju terapiu "hovnoterapia".. pretože sa zdá, že mi stačí občas vyhádzať nepotrebné... a to potrebné príde. Zmysluplná fyzická práca totiž dokáže zázraky... aj s deťmi! Neveríte? Pošlite ich na farmársky tábor s koňmi:-)

Ak ani to nepomáha.... aby sa mi uľavilo... mám vždy niekoho, kto ma vypočuje a pomôže mi uvidieť lepšie na cestu. Ideálny je rozhovor s vlastnou dušou a s Prírodou vôkol mňa, občas je to partner, niekedy priateľky či koučky, často kone a denne moje dieťa. Sem-tam Bachovky. Vďaka tomu všetkému dokážem obnovovať harmóniu a cítiť sa zdravá.

"Súlad s našou dušou je predpokladom nášho zdravia." Dr. Edward Bach

Ak by som to mala zhrnúť, tak miestom, kde pramení moje zdravie je môj dobrý pocit zo života. A ten "dobrý pocit" mám vtedy, keď 

  • robím to, čo teší moju dušu a napĺňa ma zmysluplnosťou (napĺňam zámer duše)
  • hýbem sa alebo fyzicky pracujem na čerstvom vzduchu, uprostred čistej prírody
  • cítim v duši mier a harmóniu (nebojujem proti sebe ani nikomu a ničomu)
  • cítim sa byť súčasťou (niečoho väčšieho), prijatá a milovaná (hlavne sama sebou)
  • uvedomujem si a prejavujem to, čo cítim a potrebujem
  • udržujem rovnováhu v stravovaní aj starostlivosti o telo (ale nepreháňam to:-)

Nič viac zdá sa pre svoje zdravie nateraz nepotrebujem. 

***

A ako to máte vy? 

Kde pramení váš "prameň zdravia"? 

Obnovujete ho? :-)

***

Príjemné premýšľanie a krásny čas so sebou,

Daniela


Keby ste si chceli o téme zdravie popremýšľať spoločne so mnou a uvidieť tak lepšie na svoju vlastnú cestu.... napíšte mi alebo zistite viac v mojej INŠPIROVNI.