Prečo sú naše deti choré?

02.10.2016

Je stále viac a viac liekov. A stále viac a viac chorých. Nezdá sa vám to divné?

Dovoľte mi trochu môjho filozofického zamyslenia, inšpirovaného prednáškou Marušky Heraleckej a kurzami Zdenky Jordánovej.

Už aj dnešná veda priznáva, že hmota pripomína skôr skoncentrovanú myšlienku, bit informácie. Je úplne jasné, že atóm tvorí viac menej energia, nie pevná časť. Tej je možno jedno promile. 99,9% teda tvorí energia. Ak uveríme modernej vede, prináša to úplne iný pohľad aj na všetko, čo sme sa doteraz naučili a ako sme videli svet. Fritjof Capra to už dávno a jednoducho popísal v rovnomennej knihe ako "bod obratu" s dopadom na všetky oblasti života. Dnes o tom čítame bežne na internete, vidíme v televízii a počúvame od svojich známych. Literatúra je plná tipov ako ovplyvniť svoj život myšlienkami, ako si správne priať, "kvantovať" a pritiahnuť to, čo chceme. Dokonca aj úspešní podnikatelia priznávajú, že bez správnej myšlienky a nasmerovania vlastnej energie a citov, by neboli tam, kde sú. Stačí mať otvorené oči a ochotu porozumieť, čo to znamená pre náš konkrétny život.

Pretože ak si priznáme, že väčšina z toho, čo poznáme, vidíme a dotýkame sa je "len" energia, máme v rukách úžasnú moc ovplyvňovať svoj život aj zdravie. Nemusíte tomu uveriť teraz. Nechajte však svoju myseľ otvorenú a skúšajte... a sami sa rozhodnite, čomu uveríte, pre akú "paradigmu" sa rozhodnete. Ja som si vybrala to, čo robí môj život jednoduchším, krajším, zdravším a zmysluplnejším.

Raz som bola na prednáške pani Marušky Heralackej a s potešením som prijala jej slová o tom, prečo sme my a naše deti choré. Rovnako ako Zdenka Jordánová, moja učiteľka na kurze Poznej svúj cíl, veľmi jednoznačne a jednoducho popisuje základné princípy "prekážok" v našich životoch. Môžem len a len potvrdiť, aj z vlastnej skúsenosti, že pochopením súvislostí medzi pocitom, myšlienkou a následkom prejaveným v tele, je možné ovplyvniť svoje zdravie i život. Pripomína mi to tak trochu počítač.

Hardware je naše telo a software sú naše myšlienky, pocity a postoje. Keď program funguje dobre, môžeme hardware používať a je nám užitočný. Akonáhle software prestane správne fungovať, alebo ho napadne nejaký "vírus", či sa zablokuje, je aj "telo" počítača nepoužiteľné.

Aj my sa riadime našim vnútorným programom - myšlienkami, postojmi, emóciami a spomienkami. Sú prvým faktorom vplývajúcim na naše zdravie. A sú našou hybnou silou. Ak táto hybná sila nie je v súlade s "hlavným programom našej existencie" (môžeme to nazývať dušou a jej životným plánom), vzniká trenie, napätie, blok... jednoducho nastane zablokovanie systému s priamym vplyvom na hardware. Čím väčší je rozpor, tým silnejšie sa prejaví v hmotnej úrovni, teda na tele. Ak napríklad chcete maľovať, ale celý život pracujete ako účtovník, ktorého rozčuľujú neporiadni klienti a k umeniu sa nedostanete, prejaví sa tento rozpor na niektorej z úrovní tela. Napríklad sa tento hnev ukáže ako žlčový kameň. Súvis emócií s chorobami priznávajú aj lekári pri tkz. psychosomatických ochoreniach. Nie sú to však len tie. Len o tom ešte bežní lekári nechcú počuť, alebo si to nechcú priznať. Emócie a naše postoje majú nepopierateľný vplyv na naše správanie a konanie, ktoré priamo ovplyvňuje aj naše zdravie. Najlepšie o tom vedia hádam reklamné agentúry a celý marketing veľkých firiem, ktoré to dokážu (občas chytro) použiť.

Na druhom miestevonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú naše zdravie a tvoria možno zvyšné 1% možného vplyvu. Sú to práve vírusy a baktérie, chemické látky, fyzické preťaženie, stravovanie a pod. Tieto majú nepopierateľný vplyv, ale len taký silný, ako im to umožní náš vlastný program / software. Ak sme v súlade sami so sebou a všetko beží hladko, tak vplyv týchto vonkajších vplyvov je slabý. Napr. ak máme silný imunitný systém, ani vírus či baktéria a ani trochu nesprávneho jedla, či menej pohybu nám neublížia. Toto dnes priznávajú i samotní lekári. Hoci častejšie hovoria o vitamíne C a ďalších látkach, ktoré majú vplyv na imunitný systém, objavujú sa už aj priznania, že predovšetkým naše nastavenie, alebo inak povedané odolnosť a emočná stabilita majú vplyv na náš imunitný systém. Poznáte to možno aj z vášho života. Keď prechádzate ťažkým obdobím a zažívate viacej stresu, ochoriete oveľa ľahšie. Keď ste šťastní, alebo napríklad zamilovaní, choroba vás obíde.

Tretím faktorom, ktorý má vplyv na náš život je to, čo sa deje mimo nás a my nemáme možnosť to zmeniť. Napríklad váš sused, svokra, záplavy či vojna. Môže to byť aj nejaký zákon, predpis či niečo, čo vám bráni postaviť si drevenicu uprostred mesta. Je to niečo, čo vás hnevá a neviete to prijať. Čo však môžete zmeniť, je váš vlastný postoj a program a zmieriť sa s tým, ako to je.

A štvrtým faktorom, podľa Marušky Heralackej (a ja s ňou plne súhlasím), sú tzv. "nad - vplyvy", alebo inak povedané programy, ktoré vznikli niekde v spoločnosti, či v skupine ľudí. Niekdy sú to dobre mienené rady, rodinné "pravdy", či pravidlá. Občas vyznievajú ako overené fakty, napr. "keď sedíš v prievane, prechladneš" alebo "ochorieš, keď sa nedáš zaočkovať" a pod. Vyrieknuté slová, ktorým verí komunita ľudí, môžu mať charakter "kliatby", ktorá sa vyplní, akonáhle porušíte pravidlo. Alebo aj naopak, "keď budeš brať tento liek, vyzdravieš", "liečiteľ má zázračné ruky". Tento program je tak silný, že môže "preprogramovať" ten váš program. Prijať alebo odolať tomuto štvrtému vplyvu je podľa mňa asi najťažšie a zároveň najjednoduchšie. Stačí sa rozhodnúť, ktorému programu dáte prednosť. Odkedy som sa dozvedela túto správu, veľmi pozorne si strážim ten môj program. A veru funguje. Presviedča ma o tom dennodenne aj moja malá dcérka, ktorá napriek varovaniam okolia, že ochorie, keď vlezie do potoka v apríli, alebo keď navštívi chorú kamarátku, zostáva úplne zdravá. Funguje to však jedine preto, že môj pohľad je v súlade s tým jej. Ak by som aj ja zastávala názor, že ochorie, tak asi ochorie. Tento vplyv na naše deti je tým silnejší, čím sú deti menšie. A práve z tohto dôvodu existujú aj "dedičné choroby". Nie je to však choroba, čo sa dedí, ale vzorec správania sa. Dieťa sa učí pozorovaním. Zbytočne mu budete vysvetľovať, že napr. klamať sa nemá, alebo nech sa nehádže o zem, keď vy kričíte hnevom. Stačí, že vidí vás a tento vzor si zapíše aj do svojho programu. Takto nejako som prišla aj k svojmu rodinnému programu s názvom "pocit menejcennosti", "hnev na okolie" a "frustrácia z práce". Opakovala som to isté, kým som si neuvedomila, že ja veru na rakovinu zomrieť nechcem.

Ďalšou z príčin, prečo sme chorí, je (nielen podľa Marušky a Zdenky, ale aj Louise Hay, Tepperweina či Hrabicu, Clemensa Kubyho a ďalších) možnosť "poučiť sa" z vlastnej choroby, úrazu a nešťastia. Je to príležitosť, dar, druhá či posledná šanca pochopiť určité súvislosti a mať sa lepšie. Viem, ťažko sa to priznáva, že ako môže byť horúčka, bolesť hlavy, vred či rakovina pre mňa výhodou. Verte, že môže. Stačí zmeniť uhol pohľadu a uvidíte, čo ste dovtedy nevideli, resp. ste si nedokázali priznať. Napr. že vás nebaví práca ani život s vašim partnerom, že túžite po moci, závidíte susedovi, nedokážete odpustiť, bojíte sa o svoj život alebo sa hneváte na svoju matku. Priznať si vlastný postoj a pocity, ktoré sú skutočné (či sa dejú teraz, alebo pred desiatkami rokov), je prvým predpokladom toho, že ich môžete spracovať, pochopiť a využiť vo svoj prospech. Napr. odídete od partnera a váš život sa razom zlepší nielen vám, ale aj vašim deťom. Alebo že konečne poviete svojej svokre, že vám až tak nechutil jej obed a že ju s radosťou pozvete do jej vytúženej reštaurácie. Alebo požiadate o pomoc svoju sestru, a tá sa prestane tváriť urazene. V práci sa prestanete schovávať, ale konečne poviete, čo si myslíte. Priznať si skutočný pocit a to, čo motivuje vaše správanie, je veľmi veľmi obohacujúce pre všetky zúčastnené strany. Pomáha nám to odkrývať to, kým sme a čo chceme a nakoniec to aj dosiahnuť.


Ako z toho von? Ako sa naučiť rozpoznávať skutočné pocity a motívy vlastného chovania (schované často za egom, maskou a zvykmi)? Je veľa spôsobov a môžete si vybrať ten, ktorý vám sedí najlepšie. Základom je naučiť sa využívať vlastné "receptory", sledovať ako reaguje naše telo na podnety zvnútra či zvonku. Všímať si zmeny, ktoré sa objavia na fyzickej, telesnej úrovni (chyba hardveru), ale aj tie, ktoré môžete zachytiť ako zmenu správania (softvérová chyba). Môžu vám začať padať vlasy, bolieť vás koleno, dostanete alergiu či hnačku, ale môžete aj byť nervóznejší, plačlivý alebo mimoriadne nahnevaný. Vtedy treba spozornieť a obrátiť svoju myseľ skôr dovnútra, na tých 99,9% energie, ktorá ovplyvňuje náš život. A až potom hľadať chybu niekde vonku (vírusy a podobne). Netvrdím, že v život ohrozujúcich chvíľach máte zabudnúť na sanitku, ale len to, že kým príde život ohrozujúca chvíľa, príde omnoho viac signálov, že niečo nie je v poriadku. Všímajte si aj svoje deti, ktoré (kým sú malé), len "zrkadlia" vaše programy a správanie a túžia vám povedať, čo sa deje. Existuje veľa literatúry (vyššie spomínaní autori), ktorí jasne popisujú, čo ktorá časť tela a aká choroba znamená na energetickej úrovni (čo choroba vypovedá o našich pocitoch a stavoch mysle). Využívajte ich a nechajte sa inšpirovať múdrymi ľuďmi, ktorých výsledky hovoria za nich. Pýtajte sa a pátrajte po pravom význame vašich ťažkostí a nespoliehajte sa len na to, čo vám povedia iní. Ten, kto vie najviac o vás samých, ste predsa len vy sami. Pýtajte sa, kým vám to nepotvrdí vaše vnútro pocitom úľavy a telo zbavením sa choroby. Je to jednoduchšie, ako si myslíte:-)

Daniela Tejkalová

Článok je inšpirovaný prednáškou Marušky Heralackej o tom, prečo sme my a naše deti choré, kurzami Poznej svúj cíl Zdenky Jordánovej, mojimi osobnými skúsenosťami mamy aj z rozhovorov a príbehov v mojej poradni / Inšpirovni.