Príbeh jedného teepee

18.06.2021

Indiánsky stan típí / teepee sa všeobecne považuje za symbol slobodného života, prepojenia s prírodou a tradíciami prírodných národov. Hoci som ho často vídavala vo filmoch a obrázkoch zo života pôvodných obyvateľov Ameriky, netušila som, že sa raz stane aj súčasťou môjho života. Verila som, že to musí byť úžasný zážitok ocitnúť sa v ňom, ale nevedela som ako a kde to môžem zažiť. Až mi Vesmír jedného dňa privial típí rovno pod nos.

Foto: Victoria Tchernack

V roku 2013 som sa po materskej "dovolenke" vrátila späť do práce a keď mi v mailovej schránke pristála výzva na možnosť zapojiť sa do zamestnaneckého grantového programu, neváhala som ani chvíľu. Vedela som, že môžem takto pomôcť, ale nevedela som zatiaľ ako a komu. Po rannej prechádzke do našej "škôlky" a rozhovore s Renatkou, dušou detského lesného klubu Domček Lesníček, ktorého zriaďovateľom je OZ Detský lesný klub Domček, to ale bolo razom jasné.

Škôlka potrebuje nové outdoor zázemie, ktoré by mohlo slúžiť ako "druhá základňa" pre malých objaviteľov sveta. Za pár dní bol projekt na stole a keďže uspel medzi ďalšími záujemcami o podporu, tak nové típí bolo zrazu na ceste. Juchuuu... to bolo radosti! Detský klub by si ho totiž z vlastných zdrojov nemal šancu zadovážiť.

Príbeh típí začína spoluprácou

Plachtu aj povrazy sme mali, už bolo potrebné len zohnať 6 metrové tyče a niekoho, kto to čudo postaví. Dať dokopy pár nadšencov nebol problém, v lesnej škôlke je komunitná spolupráca vlastne základ fungovania. Sem totiž rodičia nemajú vo zvyku "odkladať" deti, často ich je problém po skončení škôlky vôbec dostať preč... veď v lese je vždy tak krásne! Menej ľahké bolo zohnať rovné drevené tyče, no aj to sa vďaka spriazneným dušiam podarilo.

Stavba típí nám dala zabrať, no aj sme sa pri nej zabavili. Muži sa naučili očistiť stromy od kôry, ženy varili a deti pomáhali. Pomáhal aj pán Google, keďže nik z nás típí nikdy nestaval. Párkrát sme začínali odznovu, no k večeru už típí stálo.

Foto: DT

A na rovnakom mieste stálo típí celé 3 roky!

V zime či v lete vítalo svojich hostí a naplnilo svoj zámer do bodky. Zamilovali si ho nielen deti z detského lesného klubu, ale aj dospelí a hlavne ženy túžiace pochopiť a naplniť Kolo roka. Vzájomná úcta, spolužitie s prírodou, poznanie jej cyklov a tajomstiev, je totiž práve to, čo típí v sebe prirodzene nesie.

Foto: Tomáš Halász

Teplo ohňa hrialo a zvuk cvrčkov v lete uspával neposedné duše. Možno to bolo aj tým, že horné časti típí vraj prepájajú náš svet s duchovným svetom a našimi predkami, ktorí odtiaľ vidia a strážia naše kroky. Típí tak nechráni len náš fyzický priestor, ale aj ten duchovný a spája nás v posvätnom kruhu, pomáha chápať kolo roka a upevňuje cyklus života.

Pamätám si jedno ráno, keď som sa v ňom prebudila s východom slnka a premiestnila sa rovno do práce, za kancelársky stôl s výhľadom na celé mesto. Možno práve vtedy sa prebudil aj môj dávny sen o slobode a spojení s prírodou. O pár rokov som si ten sen splnila a počítač s teplou stoličkou som vymenila za vidly, lopatu a koňa.

Do príbehu típí pricválali kone

Rodinné udalosti, pocit pracovného vyhorenia, tušenie, že toto nie je "moje miesto" a možno aj noc v típí ma zmotivovali konať. Dala som výpoveď a kúpila som si koňa. Po roku života na vlastnej farme na kopci nad dedinou, niekto múdry usúdil, že ku koňom a deťom (ktoré sa prirodzene objavia všade, kde sú kone:-) jednoznačne patrí aj típí. Zhodou okolností bolo potrebné típí v tom čase premiestniť a tak sa ocitlo jedného dňa u mňa na farme.

So stavbou tentokrát pomáhali deti, no hlavné slovo mal náš konský vedúci, "indián" Martin. Típí postavil za pár hodín a ja som len krútila hlavou, ako je to možné, keď predtým bolo potrebných niekoľko silných chlapov. Martin típí dôverne poznal, kedysi v takom aj žil a sedel aj v originálnom típí medzi indiánmi v Amerike. Tak mal overené "know-how". Dozvedela som sa, že toto obydlie pripravovali aj stavali pôvodne ženy! Mali na to určitý postup, aby si to uľahčili. Išlo to fakt ľahko, tak odvtedy verím "ženskému dôvtipu"😊

Típí na farme. Foto: DT

Típí nám poskytlo prístrešie pred dažďom i slnkom a mnoho detí si ho vychutnalo počas letných táborov s koňmi aj farmárskych krúžkov. A prišli samozrejme aj deti z Domčeka Lesníčka, ktoré okrem atmosféry veľkého indiánskeho stanu zažili aj nové dobrodružstvá a stretnutia s koníkmi.

Típí a "domčekári" na farme. Foto: Renáta Černáková

Típí malo na farme obrovský úspech a to nielen u detí a dospelých, ktorí prišli za poznaním aj zažiť kone, ale aj u samotných koní. Občas si tam kone spravili párty, tak sme museli tento náš prístrešok aj trochu chrániť!

Neuchránili sme ho ale pred vetrom, ktorý tu na kopci dul a dul a párkrát nám aj spadlo a poškodilo sa. Po poslednom páde sme to zabalili rovno aj s farmou a presťahovali sme naše čarovné kone inam... na väčší priestor, s ľahším prístupom a s novými konskými kamarátmi. Marigotka našla nové krásne miesto, tyče sme pozbierali a plachty nám pomohli vyčistiť ochotní hasiči. A típí sme uložili na povalu, kým príde jeho čas.

Típí ďalej prepája svety

Nový príbeh pre típí a jeho čas prišiel práve minulý víkend!

Hoci típí oddychovalo na povale 3 roky, jeho odkaz a hodnota sa len znásobila. Pri jeho stavbe sa opäť stretli skvelí, aj tí istí ľudia. Chlapi to však tentokrát zvládli aj bez Googla - veď mali po ruke "indiána" Martina. Ženy pozašívali diery, opravili poškodené časti, navarili a všetci sme spoločne pripravili priestor na nové dobrodružstvá.

Veríme, že típí nejaký čas ešte vydrží!

Típí na Lúke. Foto: DT

A kde to típí vlastne teraz je a na čo bude slúžiť?

Nuž opäť je nad Limbachom a opäť tam budú deti, ktorých býva na ihrisku Lúka neúrekom, ale aj ženy a muži, ktorí prídu stráviť príjemný čas zdieľaním a spoznávaním nových obzorov.

Dušou tohto miesta je Dominika Dudová, vďaka ktorej sa táto ne-obyčajná lúka premenila na prírodné ihrisko plné off-line prekvapení a krásnych zákutí aj výhľadov a to nielen pre deti. Dominika sa po rokoch stala súčasťou komunity rodičov detského lesného klubu Domček Lesníček, ktorý navštevuje jej dcérka Dorotka.

Típí na Lúke. Foto: DT

Nesmierne ma teší, že kruhy sa takto prepájajú a deti "domčekári" opäť chodievajú každý štvrtok na čarovné miesto, kde stojí už nielen útulná maringotka, ale aj típí.

Po 8 rokoch od nápadu postaviť típí nad Limbachom - pre deti a nové stretnutia, dnes s radosťou konštatujem, že to naozaj stálo za to!

Toto típí prinieslo vďaka zamestnaneckému grantu Nadácie Orange, deťom z lesnej "škôlky" veľa nezabudnuteľných indiánskych dobrodružstiev a šíri ich aj ďalej. Je tak pre mňa symbolom zmysluplnosti, prepájania svetov, kontinuity, zdieľania, cyklov, komunitnej spolupráce a spolu-žitia s prírodou.

Renatka z Domčeka Lesníčka pripomína, že je to práve preto, že