Relax nie je mrhaním času

28.01.1997

Človek, ktorý veľa pracuje a je pritom vystavený silným záťažovým situáciám, si musí svoj voľný čas uspôsobiť tak, aby v ňom prevládol oddych a relaxácia. Pravdivosť tejto dobre mienenej rady, ktorú adresuje Ingfried Hobert svojim pacientom v knižke Päť tibeťanov, si manažér väčšinou uvedomí až vtedy, keď mu to pripomenie fyzická alebo psychická vyčerpanosť. Riešením sa v takomto prípade stávajú dni pracovného pokoja, dovolenka a v horších prípadoch niekedy aj práceneschopnosť, keď si človek konečne nájde čas na seba, na svoje zdravie, na oddych.


Článok bol uverejnený v týždenníku TREND v roku 1997. Našla som ho náhodou v domácom archíve, spolu s vtipom, ktorý mi vtedy prišiel ešte vtipný. Tak vám to prinášam s odstupom času, na zamyslenie. 

Čo sa odvtedy zmenilo v slovenských firmách? 

A ako súvisí stres so súčasným stavom zdravia Slovákov? 


Radikálne zmeny v slovenskom hospodárstve spojené so zmenami v spôsobe práce vyvolali nevyhnutne aj zmenu životného štýlu. Získanie úspechu a materiálnych výhod spojených so spoločenským uznaním sa stali silnými motivačnými prvkami, ktoré podporili rozvoj schopností jednotlivcov.

Sprievodným javom zmien sa však stal aj strach z neúspechu, zo zlyhania. Pocit neistoty v zápase o budúcnosť umocnený tlakom hospodárskej súťaže ovplyvnil psychické zázemie na pracovisku aj v rodinách a zvýšil tak mieru duševnej záťaže, ktorá sa v niektorých prípadoch môže stať vážnym stresujúcim činiteľom vplývajúcim na psychofyzickú rovnováhu človeka. Aj preto sa možno práve stres a jeho následky stali jednou z najdiskutovanejších tém v spoločnosti.

Stres je reakcia na extrémnu záťaž

Pod stresom si človek vo všeobecnosti predstaví zhon, psychický tlak a nepríjemné pocity záťaže. Odborná terminológia vymedzuje stres ako reakciu organizmu na nadmernú, respektíve extrémnu záťaž.

V živočíšnej sfére sú to väčšinou reakcie na život ohrozujúce situácie. V ľudskej spoločnosti však môžu extrémnu záťaž prestavovať aj situácie, keď priamo o život nemusí ísť. Môžu sa vyskytnúť vtedy, keď sa rozdiel medzi požiadavkami prostredia a schopnosťami a možnosťami jednotlivca ich riešiť, stane priveľkým.

Doktorka Mária Bratská, CSc., z katedry psychológie FFUK o záťažových situáciách pôsobiacich na ľudskú psychiku hovorí:" Psychický stav extrémnej záťaže, označovaný ako stres, sa môže u človeka objaviť aj po nahromadení viacerých menších zaťažení v priebehu krátkeho časového úseku. Obrazne povedané, po sčítaní množstva menších záťaží, tlakov a nepríjemností sa môže psychické napätie zvýšiť na stupeň podobný tomu, ktorý vyvolá jeden veľký psychický otras, napríklad smrť príbuzného, ťažká autonehoda a podobne.

Záťažovú situáciu v bežnom živote môže predstavovať takmer každá činnosť a udalosť. Popredné miesta patria takým udalostiam, ako sú živelné katastrofy, vojny, strata blízkej osoby, ohrozenie zdravia. Zdroj záťaže však môže predstavovať aj strach zo straty postavenia a miesta v spoločenskom prostredí, časová tieseň či zodpovednosť. Rovnako pôsobia aj nové, priveľmi silné a rýchlo sa meniace podnety, ale aj stály príval informácií."

Ľudská spoločnosť a jej spletité vzťahy poskytujú široký priestor na vznik podobných situácií. Nezriedka sa potom stávajú činiteľmi vedúcimi až k stavom extrémnej záťaže, s stresu. Aj keď sa človek možno stretáva so záťažovými situáciami dennodenne, veľkosť a ťarcha pociťovaného bremena závisí od toho, aký význam mu pripíše.

"Jedna a tá istá udalosť môže pôsobiť na rôznych ľudí odlišne. Aj u toho istého človeka s môže stupeň prežívanej záťaže meniť, keď sa zmenia jeho vnútorné podmienky, napríklad psychický stav. Reakciu na záťaž môže ovplyvniť porozumenie situácii a následná zmena jej prežívania a preto je postoj človek k danej situácii veľmi dôležitý," dodáva M. Bratská.

Záťaž motivuje, jej predávkovanie prináša choroby

V niektorých prípadoch môže záťaž dokonca prispieť k lepšiemu a rýchlejšiemu zvládaniu prekážok, o čom svedčia aj výkony niektorých ľudí, ktorým práve to umožnilo odhaliť ich skryté schopnosti a možnosti. Nemálo podnikateľov, ale aj vedcov a umelcov dokonca potrebuje určitý stupeň záťaže ako podporu pre svoje výkony. Ak je však postoj človeka k nejakej záťažovej situácii dlhodobo negatívny a situácia je sprevádzaná bezmocnosťou, môže byť vážnou hrozbou nielen pre psychické, ale aj fyzické zdravie človeka.

O tom, že duševná záťaž a psychika môžu ovplyvňovať zdravie človeka, vedeli ľudia už aj v minulosti, avšak len na začiatku 20.storočia sa touto problematikou začali vážne zaoberať aj odborníci z oblasti medicíny, ktorí položili základy psychosomatiky - vedného odboru, ktorého cieľom sa stalo skúmanie duševných príčin telesných ochorení.

Na základe výskumov boli zistené skutočnosti, ktoré poodhalili proces vzniku niektorých ochorení, nazývaných tiež civilizačnými chorobami. Zistilo sa napríklad, že nadmerný a chronický stres môže urýchliť ukladanie cholesterolu do stien ciev a aj oslabiť schopnosti imunitného systému, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri obrane pred rôznymi chorobami vrátane onkologických.

Preto je potrebné uvedomiť si, že napätie na psychickej úrovni rovnako ako fyzické napätie si vyžaduje adekvátne uvoľnenie, ktoré umožní organizmu obnoviť si a posilniť vnútorné sily.

Krátke relaxačné cvičenie pomáha pred náročným rokovaním

Nie je však zriedkavosťou, že oddych a uvoľnenie sa chápu len ako zbytočné mrhanie časom. Prax však naopak dokazuje, že pravidelné striedanie námahy a správneho oddychu prospieva nielen zdraviu, ale aj pracovnej výkonnosti.

Niektoré slovenské firmy sa rozhodli riešiť otázku regenerácie síl svojich zamestnancov poskytnutím niekoľkodňových bezplatných poukazov na dovolenku, čím získavajú istotu, že zamestnanci strávia zopár dní v príjemnom prostredí s bohatou ponukou rôznych druhov relaxácie.

Ďalšou možnosťou sa stáva poskytnutie možnosti navštevovať počas pracovného týždňa bezplatne saunu či fitnescentrum.

Okrem podobných možností však existujú ešte aj iné spôsoby udržiavania zdravia. Zaujímavý spôsob využíva riaditeľka jednej z hlavných pobočiek VÚB Anna Jajcajová. Jej náročná vedúca úloha si vyžaduje rovnomerné rozloženie síl počas celého pracovného týždňa, čo v niektorých situáciách nie je vôbec jednoduché. Únavu a napätie v dôležitých momentoch rozhodovania sa však snaží zvládnuť priamo na pracovisku pomocou krátkych cvičení, umožňujúcich rýchlu regeneráciu síl. Zistila, že pár minút pred rokovaním, ktoré využije na regeneračné a koncentračné cvičenie, jej nahradí aj pár hodín spánku a podnieti vyššiu výkonnosť. Výsledkom je uvoľnená a priateľská atmosféra, v ktorej sa nielen jej samej rozhoduje a pracuje oveľa ľahšie.

Podobných príkladov riadenia ľudských zdrojov možno nájsť oveľa viac, pravda, zväčša v krajinách s vyspelou ekonomikou.

Daniela Tejkalová

28.1.1997

Tak... a ako je to dnes?

Aká atmosféra vládne v slovenských firmách?

Ako firmy pomáhajú zamestnancom vyhnúť sa stresu alebo ho lepšie zvládať?

Ako relaxujete vy?

Čo vám pomáha zvládať stres?











UDRŽUJTE ROVNOVÁHU