Rozum alebo cit?

Ako to je? Mám sa riadiť rozumom alebo citom? Kto, alebo čo vlastne riadi môj život... ja, "oni" alebo nejaká "vyššia moc"? Zamýšľam sa od svojich 15-tich rokov (ako asi každý teenager v tom veku) a občas mi to nedá spávať dodnes. Raz vyhráva rozum a inokedy cit, niekdy inštinkt a často aj viera v niečo nado mnou. Rodičia ma našťastie nechali napospas prírode a mala som čas "precítiť to". Odvtedy som trochu zošedivela, získala pár skúseností, tak dnes pár riadkov - o emóciach, rozume a presvedečniach, ktoré vládnu svetu. 

Doba dekartovská: myslím, teda som

Na začiatok pár faktov.

Či chceme alebo nie, žijeme v dobe "racionalizmu", teda nadvlády rozumu. Jeho základy položili v 17. storočí matematik a filozof René Descartes. Jeho najznámejší výrok "Cogito ergo sum / Myslím, teda som", sa stal modlou novoveku a ovplyvňuje nás dodnes. Od 19. storočia sa k racionalizmu pridal pozitivizmus (základy položil August Comte), vychádzajúci z toho, že vo vede (ktorá odvtedy ovplyvňuje všetko diania vo svete) má zmysel len to, čo je faktické a merateľné. Určite teda nie pocit... ten je subjektívny a merať objektívne sa predsa nedá. Nie je teda relevantný... podobne ako inštinkty, tie patria len zverom.

Odvtedy je paradigma sveta tvorená presvedčením, že žijeme v merateľnom svete, kde sa dá resp. musí všetko dať! vysvetliť rozumom a podľa toho sa musí aj konať. Aspoň tak si to mnohí myslia alebo chcú, aby to tak bolo. Súčasnosť však ukazuje, že hoci máme množstvo dát, kritérií, poučiek, matematických predikcií a rozumných argumentov, nejako to nefunguje a chaosu je čoraz viac.

A aj keď to tak často vyzerá, že rozum je ten, čo rozhoduje o ľudských vzťahoch, konaní a cieľoch, v drvivej väčšine to tak nie je. A ani v prípade tých, ktorí si myslia, že sú "rozumní" a majú svoje emócie pod kontrolou.

Odkiaľ to viem keď nie som psychológ? 

Z vlastného štúdia aj z praxe. Od detstva ma zaujímalo ako veci, príroda i ľudia fungujú. Stále som hľadala odpovede na otázky "prečo???", "čo je za tým", "ako to môžem využiť v živote", "a je to tak naozaj?", alebo "ako inak to ešte môže byť?" Aj preto som išla študovať filozofiu a nie ekonomiku. Odvtedy si kladiem podobné otázky. Ako filozofka aj prieskumníčka či koučka. Len za barom a pri koňoch hlavu vypínam😊

Potreby ľudí a zisk

Ako to teda je? 

Čo alebo kto rozhoduje o našich životoch? Ľudia, príroda, boh, manažéri, politici resp. "oni" či ja?

Presne tým som sa zaoberala 13 rokov v praxi cez prieskum trhu. Keďže som skôr filozof ako matematik, mojou doménou bol "kvalitatívny prieskum". Ten hľadá odpovede na "prečo" a nie "koľko". Ideálne je, ak tieto dve oblasti spolupracujú. Odpovede sú potom viac výpovedné a umožňujú relevantnejšie rozhodovanie. Napríklad keď chce firma zlepšiť svoje služby, produkty a výrobky a udržať či získať si zákazníkov, potrebuje vedieť "ako" na to a zároveň zistiť "koľko" tým získa. Veď načo by to inak firma robila? 

Základom podnikania je predsa tvorba zisku. Zisk ako iste viete, je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Česká Wikipedia ďalej uvádza:

• Dosahování zisku je jeden z cílů fungování podniků a firem; hledání zisku je jednou ze základních charakteristik kapitalismu. Ekonomové se obecně shodují, že zisk společnosti či vytvořené bohatství jedince je na volném trhu ukazatelem ekonomické prospěšnosti dané firmy či jedince. Na volném trhu totiž nejvyššího zisku dosahují ty subjekty, které nejlépe uspokojují přání spotřebitelů.

A tu sa zastavme pri výroku "uspokojovať priania spotrebiteľov", resp. "uspokojovať potreby ľudí".

Aké potreby? Nuž rôzne majú ľudia potreby a tak majú firmy, podnikatelia i politici voľné pole pôsobnosti a priestor pre vlastnú tvorivosť "ako vyhovieť" ľuďom.  Čím viac ľuďom vyhovejú, tým získajú viac hlasov alebo zákazníkov, viac rastú a tvoria väčší zisk. Čím väčší zisk, tým je firma (alebo jednotlivec) z ekonomického pohľadu "úspešnejšia" a "prospešnejšia" (veď výborne uspokojuje priania ľudí). Čo je na tom divné?

Keďže "skúmanie potrieb a prianí ľudí" bola moja dlhoročná profesia, dovolím si pár riadkov pre tých, ktorí tiež radi kladú otázky. Ostatní choďte kľudne radšej na kávu:-)

Človek tvor komplikovaný

Sme celkom zložitá bytosť! 

Resp. bytosť "zložená z viacerých vrstiev". Ako vraví Šrek - ako cibuľa! Máme niekoľko typov potrieb, od fyzických, cez emočné, až po spirituálne. Klasické znázornenie využíva typický pyramidálny tvar a poznáte to ako "maslowova pyramída potrieb". 

• Na spodu sú základné fyzické potreby (jedlo, pitie, rozmnožovanie, prístrešie... riadi to "plazí mozog").
• V strede psychické / sociálne potreby (vzťahy, pocit istoty, uznania a lásky... riadi to "emočný mozog/ limbický systém / savčí mozog").
• Na vrchu je rácio a logika ale aj "vyššie city" ako sú duchovné / spirituálne potreby (sebauvedomenie, chápanie súvislostí, predstavivosť, sebarealizácia, etika... riadi to "racionálny resp. najnovší mozog / neokortex").

Pyramída znázorňuje tri "riadiace jednotky" (3 mozgy) a ľudskú "hierarchiu potrieb", od menej dôležitých v základni, po viac dôležité na vrchole. 

Síce všetci tušíme (a aj sa tak verejne často tvárime), že dôležité sú všetky vrstvy rovnako,  neokortex, ktorý je v pyramidálnom znázornení najvyššie, si svoj trón nerád necháva vziať a rád všetko do hierarchickej pyramídy aj ukladá. Všetko a všade. V rodine, v škole, vo firmách, v politike, v športe aj v umení.  Je mu tam dobre a dodnes sa tvári, že "vládne svetu"... veď je predsa najvyššie! 

Hlasy o tom, že je najmladší a ešte stále "vo vývoji" a že by teda mal počúvať aj starších a zrelších, neberie moc do úvahy (podobne ako dozrievajúci puberťák:-). Vo svojej podstate však túži po uznaní, rovnako ako ten teenager. Ale keď "dekartovsky pozitivistická" doba mu stále nahráva, tak prečo by to miesto navrchu opúšťal?

Paradoxy doby

ALE... v praxi to tak veru nie je. 

Za 13 rokov som videla tisíce dát a prieskumov a hlavne ľudí naživo, v hĺbkových rozhovoroch, ktoré ma utvrdili v tom, že neokortex preceňuje sám seba. Zažili ste to určite aj vy. Akokoľvek vzdelaný človek, tváriaci sa veľmi "rozumne" a "s nadhľadom", sa napokon rozhoduje svojimi nižšími vrstvami. Len o tom nevie, resp. nechce vedieť😊

Ako to zistíte?

V prieskumnej praxi stačí ľuďom/respondentom položiť pár správnych otázok, predložiť pár obrázkov, pustiť hudbu, použiť rôzne projektívne techniky čo nazrú do podvedomia a z racionálne vyzerajúcej právničky, mlčanlivého teenagera a neprístupneho podnikateľa sa stane priezračná studňa, v ktorej môžete čítať ako z veľkej knihy. Podobne to robia aj psychológovia, len idú ešte hlbšie... na čo v prieskume nie je čas a ani to nie je potrebné. 

Keď sa tam v tej hĺbke potuľujete dosť dlho, objavíte aj množstvo "dier", ktoré treba "zaplátať" a "tlačítok", ktoré čakajú na použitie (občas tam čakajú veeeľmi dlho a tak sú "natlakované" a pri neodbornom zaobchádzaní spúšťajú výbuch sopky). Preto tam prieskum radšej nechodí... to skôr ľudia chodia k psychológovi.

Pre tých, čo tie tlačítka poznajú a majú svoj vlastný zámer, stačí už len správne zatlačiť a pustiť sa do "uspokojovania potrieb".

Väčšinou ale nejde o to, že ľuďom naozaj prší do domu. To si vedia ľahko opraviť. Z pohľadu uspokojovania fyzických potrieb je súčasná spoločnosť na tom veru celkom dobre. Máme všetko! Teda aspoň drvivá väčšina obyvateľstva bežnej "vyspelej" populácie.

Väčšie diery ako na streche máme ale my ľudia modernej spoločnosti skôr v srdci.

Všetci sme dediči neskutočných rodinných a spoločenských drám, ktoré narobili kopec jaziev v duši a ktoré sa nestihli zahojiť. Skôr sa len prehĺbili a ďalej prehlbujú. Viď odborníci na dušu i telo píšuci zrozumiteľne a s láskou k ľudstvu i Zemi, napr. Gabor Maté, Peter Levine, Bruce Lipton atď.

Nech teda máme akokoľvek veľký dom s bazénom, úspešnú kariéru, tučné zisky alebo reálnu dieru v streche, bolesť zo straty blízkych, z neprijatia, z neúspechu, zo strachu o svoj život aj živobytie, z neprávosti, z odlišnosti... to všetko cítime v srdci všetci rovnako! Ak tie "duševné diery" neopravíme, prenáša sa to z generácie na generáciu a tak tie diery len exponenciálne narastajú. 

Stačí sa pozrieť do štatistík nárastu duševných a psychosomatických ťažkostí alebo nárastu spirituálne orientovaných učení... ktoré dávajú aspoň nejaké odpovede okrem racionálnych vysvetlení a poučiek ktoré viditeľne nefungujú... a je to jasné. Ešte tam nie sme... homo sapiens stále celkom nedozrel a namiesto svetla dúhy skôr len skromne bliká jednotlivými farbami.

Trh vládne svetu

Žijeme teda v duchu pozitivizmu a svetu vládne trhové hospodárstvo. Teda vo väčšine "vyspelého" sveta. Najdôležitejším je jednoznačne "uspokojovanie potrieb ľudí".

Ale ako presvedčiť šikovného manažéra alebo peknú predavačku, že potrebuje ešte niečo, keď to  vlastne nepotrebuje? Ako ďalej rásť, keď ľudia vlastne nič moc k šťastiu reálne nepotrebujú? Kde nabrať väčšie zisky? A voličov?

Dá sa to jednoducho. Zistíte kde má spotrebiteľ svoje "slabiny" a ťuknete tam, kde je to najcitlivejšie, kde to najviac "bolí" alebo čo vzbudzuje nejakú pochybnosť... pochybnosť o vlastnej seba-hodnote... o tom, kým vlastne som... o tom, čo je pre mňa dobré a čo nie... alebo kam patrím. 

A dáte "správne" odpovede, resp. ponúknete trhu / ľuďom "zaručene efektívne riešenie" (nový produkt / službu / aplikáciu...) ideálne doložené vedou (vplyv pozitivizmu stále platí!). Tak môžete človeku dať to, čo  potrebuje dostať, resp. potvrdiť si "zvonku". Napr. pocit spravodlivosti, dôležitosti, jedinečnosti či spolupatričnosti. Túžba zapadnúť či odlíšiť sa stále funguje zaručene!

Dať "správne" odpovede alebo potvrdiť "správnosť" potrieb (či už fyzických alebo psychických / duševných) je už len otázkou komunikácie... vhodne vybraných slov a cielených emócií.

Na to je skvelý marketing. Veď to aj má v popise práce. Česká aj slovenská Wikipedia uvádza:

Marketing je identifikácia, zabezpečovanie, predpokladanie alebo ovplyvňovanie dopytu po tovaroch a službách. Marketing závisí od reklamy a trhu.

Marketing je proces zaměřený na uspokojování potřeb zákazníka. Pomocí nástrojů, metod a technik marketingového výzkumu dochází ke zjištění potřeb a přání zákazníka ze strany firem, státních institucí či dalších organizací, přičemž na základě zjištěných skutečností pak tyto organizace přijmou taková opatření, jejichž cílem je nabídnout zákazníkovi produkty (výrobky a služby) s co největší přidanou hodnotou, ve správný čas, v ideálním místě a za vhodnou cenu.

Užitočné, nie? Nuž nie som si istá... Keď sme po socializme prechádzali do novej éry kapitalizmu a demokracie, otec to všetko prekukol skôr ako môj mladý mozog. Trhový mechanizmus opísal a vysvetlil jednoducho: utrhi si čo môžeš! A myslím mal pravdu. Dodnes to funguje. Akurát už nie je z čoho trhať... prírodné zdroje sa míňajú a ľudia sú už potrhaní na cucky...

Na zamyslenie

Možno viete ako to je... a možno nie. Každopádne ale nezaškodí trochu sa zamyslieť. Takže pár otázok pre zvedavých:

• Komu skutočne záleží na tom, aby mali ľudia uspokojené všetky svoje potreby a nepotrebovali "pomoc zvonku" znovu a znovu?
• Komu záleží na tom, aby bol jednotlivec spokojný, šťastný, vyrovnaný, vedomý si svojich schopností, a vedel ich aj využívať?
• Komu záleží na tom, aby sa bežní ľudia cítili skutočne zdraví fyzicky aj duševne?
• Komu záleží na tom, aby bol zdravý a spokojný jednotlivec a zároveň celok... človek aj prostredie v ktorom žije.. príroda.. rastliny a zvieratá okolo neho?

Možno učiteľka, možno lekár a sestrička, možno psychológ, možno hasič a záchranár, možno opravár a možno farmár, ekológ, smetiar, upratovačka, záhradník... možno umelec, krajčír, bylinkárka a možno terapeut a možno dobrý pekár, farár aj predavačka v potravinách.... 

Tí všetci robia svoju prácu ako každý iný a majú plno zákazníkov aj plné ruky práce... priam dopyt dnes ďaleko prevyšuje ich ponuku! Ako to sakra robia???? 

Veď nemíňajú energiu ani peniaze na marketing, prieskumy, mega reklamu, SEO či copywriting a mnohí ani nie sú furt online... a predsa majú furt plno! 

• Kto naopak využíva mágiu marketingu a silu archetypov najviac a čo tým získava... a čo získava spoločnosť... ľudia... planéta???

Odpovedzte si sami😊

Nechcem týmto znevažovať silu a schopnosti marketingu. Vie byť aj veľmi užitočný - všetkým stranám. Ale... má svoje limity a je na každom, ako tú mágiu dokáže a chce využiť.

"Vzdelávanie mysle bez vzdelávania srdca nie je žiadne vzdelávanie." Aristoteles 

Na záver

Odo mňa pár slov:

Kým bude v spoločnosti ZISK tým najväčším "driverom" a všeobecne obdivovaným motivátorom spoločenského diania... dovtedy budú skutočné potreby ľudí neuspokojené a ľudia nešťastní a chorľaví. Aj keď billboard a výročné správy budú tvrdiť niečo iné. Veď papier znesie všeličo. 

Nemusíme ale z toho viniť "zisk", resp. túžbu po zisku. Aj zisk je dôležitý pre tvorbu zásob pre ťažšie obdobia (stačí si spomenúť na koronu). Len sa potrebuje tá túžba po zisku, moci, prvenstve a úspechu, dostať do ROVNOVÁHY s ostatnými túžbami a ideami (hodnotami / motivátormi) spoločnosti. Veľmi pekne o týchto túžbach a ideách hovorí teória archetypov, vychádzajúca z prác psychológa C.G. Junga.

Nemusíte poznať podrobnosti, stačí len vedieť, že by stačilo, keby neokortex zliezol z trónu a začal riadiť svet spolu s ostatnými "riadiacimi jednotkami". Pomohlo by tomu, keby v spoločnosti dostali rovnocenný priestor aj ostatné túžby a idei (archetypy) a nielen tie, ktoré sa týkajú úspechu, uznania a slávy jednotlivca.

Ako sa stať spolutvorcom?

Ako dostať medzi hodnoty spoločnosti niečo iné ako len úspech v podobe zisku, moci a peňazí, keď o tom rozhodujú práve tí, pre ktorých je úspech v podobe zisku, moci a peňazí to najdôležitejšie? Áno viem, sizyfovská úloha. Pokusov bolo mnoho a každé nové voľby sú ďalším fiaskom.

Riešenie však podľa mňa existuje. To čo môžeme robiť všetci je, že budeme 

• lepšie spoznávať sami v sebe - všetky svoje "vrstvy" a vlastné možnosti,
• uvedomovať si čo je pre nás naozaj dôležité, čo my sami považujeme za "úspech",
• začneme sa rozhodovať "plnšie".... ako plnohodnotná ľudská bytosť, cez všetky tri naše mozgy - plazí / inštinktívny, savčí / emočný aj ten najnovší / človečí, 
• prestaneme pozerať len na to, KOĽKO toho máme a začneme venovať viac pozornosti tomu, AKO sa máme.

"Konať dobre - to si vyžaduje svoj čas a svoj vek. Dobré konanie sa líši od zlého práve správnou mierou." Plútarchos 

Máte pocit, že to robíte a predsa vám stále čosi chýba či prevyšuje? 

Skúste sa vyhnúť "marketingovým ťahom", ktoré dnes fičia internetom rýchlosťou svetla nie tým, že sa "odstrihnete", ale tým, že sa "napojíte na seba" a stanete sa reálne vedomejším spotrebiteľom. 

Odporúčam nasledovné:

1. Pred každou aktivitou a kúpou ďalšieho produktu či služby sa zastavte, zavrite oči a zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite a chvíľu počkajte - tým sa dostanete bližšie k sebe... bližšie k svojim skutočným potrebám ukrytým vnútri vás (ďalej od lákadiel zvonku)
2. Premyslite si a aj precíťte v srdci, či to skutočne potrebujete a pýtajte sa sami seba: ako sa reálne zlepší môj život, keď si toto kúpim/nekúpim/zažijem/nezažijem? Ako sa budem cítiť, keď to ne-budem mať? Dokáže mi to "dať" aj niečo iné / niekto iný? 
3. Čo tou kúpou získam alebo stratím? A čo získa / stratí moje okolie (ľudia, zvieratá, príroda)? A hľadajte "správnu mieru":-)
4. Aký POCIT mám z tohto produktu / služby / odborníka / zážitku?

A riaďte sa ROVNAKO ROZUMOM AJ CITOM a niekedy aj INŠTINKTOM.. ten vlastne neklame vôbec😊

Prajem vám krásny deň, 

Daniela

Ak vás téma "ľudských potrieb", prieskumu trhu a marketingu alebo seba-poznania zaujíma, sledujte Inšpirovňu a ja opäť niečo napíšem či prizvem niekoho a budeme hovoriť... aj o emóciach a archetypoch, ktoré vládnu svetom... lebo žijú v každom z nás.. a chcú byť vypočuté😊

Alebo sa pridajte na niektoré z mojich živých stretnutí - viac info v Aktuálne.