Strach má veľké oči

15.05.2019

Vraví sa, že STRACH má veľké OČI. A viete prečo? Nuž lebo je to pravda. Keď sa bojíme, otvoríme oči doširoka, aby sme lepšie videli na hroziace nebezpečenstvo. Tak to zariadila Príroda. Ale ja cítim, že je tam ešte čosi, čo nie je vidno na prvý pohľad. A že oči otvárame, aby sme videli aj to, čo nie je vidno zvonku. Aby DUŠA LEPŠIE VIDELA na svoje skryté miesta.  Veľa ľudí má zo strachu STRACH a snaží sa mu všemožne vyhnúť, potlačiť ho alebo nepriznať. Prečo vlastne existuje a načo nám ho Príroda vtisla do génov, keď je taký nepríjemný?

Načo nám je STRACH?

Počas života sme vystavení rôznym situáciám a zažívame pri nich rôzne pocity. Niekedy sa cítime príjemne a niekedy skôr nepríjemne. Tie prvé, teda "pozitívne", by sme najradšej zažívali stále a tým druhým, "negatívnym" sa chceme radšej vyhnúť. Máme však oboje a má to aj svoj význam.

Vedci sa zhodujú v tom, že základné emočné systémy ako STRACH, STRES Z ODLÚČENIA, HNEV, STAROSTLIVOSŤ, HĽADANIE A HRA, sú nevyhnutné pre život a máme ich rovnaké ako ostatné cicavce na Zemi. Bez nich by sme neprežili. Ich cieľom je chrániť nás pred nebezpečenstvom (utiecť, bojovať, dať o sebe vedieť, zastať si svoje práva), dopomôcť nám k vzájomnej spolupráci (postarať sa o potomkov, vedieť ku komu patrím) či rozvíjať svoje schopnosti (vyhľadávaním a hrou).

Nie som psychológ a vopred sa ospravedlňujem za nepresnosti, ale rada by som tu zdielala pár dôležitých informácií o tom, ako funguje náš "emočný kompas", teda súhra všetkých emočných systémov. S emóciami sa stretávam denne a tvoria aj základ mojich pracovných aktivít. Pokúsim sa postupne vysvetliť aspoň to základné, čo som sa o nich dozvedela a to svojimi vlastnými slovami, teda laicky. 

V tomto článku sa budem venovať STRACHU, v ďalšom článku píšem o tom, načo nám je STRES Z ODLÚČENIA alebo SMÚTOK.


Čo je vlastne STRACH?

Wikipedia definuje strach ako pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku; ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Strach motivuje k vyhnutiu sa zlu alebo k úteku pred ním. 

Úlohou strachu je teda chrániť nás (aj ostatné cicavce) pred nebezpečím. Nie je preto vhodné odsudzovať ho a považovať za "zlo". Je však nadmieru užitočné porozumieť mu a naučiť sa s ním pracovať za pomoci toho, čo máme k dispozícii - prostredníctvom vyššieho, resp. novšieho centra, ktorým je racionálny mozog (neokortex). 


Kedy sa strach objavuje a prečo vzniká?

Strach môžeme cítiť z dvoch rozdielnych dôvodov: 

  • keď je strach založený na reálnom nebezpečí (z aktuálneho fyzického alebo psychického ataku či nebezpečia odohrávajúceho sa tu a teraz) alebo 
  • keď strach pochádza z "virtuálneho" resp. nášho vnútorného sveta (z hlbších rovín našej osobnosti a zo spomienok na zážitok, ktorý sa už udial, možno aj kedysi dávno). 

Ako to vyzerá v praxi?

Napríklad sa niekomu môže stávať, že keď si sadne za volant auta, pociťuje strach, že sa mu niečo stane. A zostáva nervózny aj na úplne voľnej ceste niekde za mestom. Keby sme sa na to pozreli bližšie, možno by sme zistili, že kedysi mal autonehodu a dodnes sa bojí, že sa nešťastie zopakuje. Pri pozornejšom skúmaní zistíme, že tu a teraz mu nič nehrozí - cesta je voľná, šoférovať auto vie dobre a aj auto je v poriadku. Nič reálne mu v tejto chvíli nehrozí a tak to bude skôr "virtuálny" strach, ktorý mu bráni uvoľniť sa v aktuálnej chvíli. Tento strach sa dá "odložiť" a dá sa sním pracovať neskôr (pod dohľadom terapeuta napríklad). Ak však zistíme, že auto sa správa divne a šofér zabudol skontrolovať brzdy, hoci už včera svietila kontrolka, tak bude tento strach opodstatnený a reálny. S týmto strachom bude treba niečo urobiť a situáciu vyriešiť hneď (napr. odstaviť auto). Pocit strachu nás týmto núti konať. Kým nebude situácia "pod kontrolou" strach zostane, alebo bude aj silnieť. Ak však situáciu vyriešim (napr. zavolám niekomu skúsenejšiemu a ten mi poradí čo robiť), tak aj strach môže pominúť.

Podobne to môže byť pri strachu o dieťa, ktoré sa hrá na preliezke. Ak sa začnem pociťovať strach, tak preverím, či niečo reálne hrozí (je tam ostrý predmet, dieťa je privysoko na vlastné sily), alebo je to opäť len "virtuálny strach" v podobe hlasu v mojej hlave (možno program od vlastnej mamy?), ktorí vraví "och, pozor! niečo sa ti stane! okamžite zlez!!!"

V prípade, že zistíme, že nás straší náš "virtuálny strach" máme príležitosť pozrieť sa viac do svojho vnútra... na naše schované zranenia a podvedomé programy. Zvedomením týchto programov a zranení z minulosti dostávame šancu zbaviť sa nepotrebných nánosov, ktoré nám bránia správať sa slobodne a našej duši prejaviť sa naplno. Vyžaduje to však ochotu "pozrieť sa pravde do očí" a poriadne doširoka otvoriť vnútorný zrak.


Situácie, kde zažívame STRACH, môžu byť rôzne a aj ja ho bežne zažívam. 

Včera som napríklad odblokovávala STRACH u jednej z mojich klientiek. A keďže má Vesmír zmysel pre humor a rád ukazuje ako sme všetci navzájom prepojení, tak počas kineziologického sedenia sa vyskytla príležitosť "overiť" si, ako taký strach vyzerá v realite a čo s ním.

Stretnutia prebiehalo na farme s koňmi, kde sa môže čokoľvek udiať aj keď to zrovna nečakám. Aj včera... vyskytla sa situácia, že sme potrebovali odchytiť dva kone a obliecť im na noc deky, pretože sa už triasli od zimy bez zimnej srsti. Oba kone sa ale nedali ľahko chytiť a báli sa, pretože pár dní predtým sa do deky zamotali. Ale ako zvládnuť strach 500 kg zvieraťa, ktorý sa naozaj bojí a nechápe, že dnes je tá istá deka bezpečná? Keď kôň cíti strach, môže byť naozaj nebezpečný. Uteká (preč od toho, čoho sa bojí), vyvaľuje oči a dvíha krk, hrabe nohami, fŕka, môže aj kopať a rozhodne sa bojí viac ako vy. Báť sa je totiž jeho najlepšia zručnosť ako prežiť! 

Ako upokojiť to obrovské telo plné napätia? Iba tak, že môžem ZHODNOTIŤ SKUTOČNÚ SITUÁCIU, preveriť možné riziká a pripraviť sa na ne. Precítiť, či je nebezpečie reálne (tu a teraz) alebo "virtuálne", prameniace niekde z minulého zážitku a zariadiť sa podľa toho - zavolať pomoc, utiecť, odstúpiť ďalej, odstrániť zdroj alebo to jednoducho "rozdýchať":-). 

Keď je potreba, tak sa oplatí zásobiť nejakým "ukľudňovadlom" (napr. sladkou odmenou), ale predovšetkým sa snažiť VYTVORIŤ PRIESTOR PRE BEZPEČIE vo svojom srdci a svoj vlastný STRACH PRETAVIŤ DO LÁSKY. Pri koňoch nemá vôbec zmysel tváriť sa, že sa nebojím, keď sa bojím, pretože napätie v atmosfére iba stúpne a kone to vedia veeeeľmi dobre vycítiť. A nemá zmysel ani koňa trestať a vystaviť ho ešte väčšiemu stresu. To je lepšie do situácie neísť. Tu som mala pomoc mocného chlapa, tak to bolo jednoduchšie:-)

Včera to bola aj pre mňa skúška ako zvládnuť strach, pretože hoci som pri koňoch už pár rokov, netvrdím, že sa občas nebojím. Bojím. A niekedy naozaj veľmi. Ale dnes už viem, čo s tým. Aj v tomto prípade sme to zvládli a kone sme bez ujmy obliekli. Klientka mala navyše príležitosť uvidieť strach naživo - v podobe vystrašených veľkých konských očí, stuhnutej šije a nepokojných kopýt, aj cez vlastné pocity z pozorovaného diania. 

Vďaka kinezke klientka následne mohla porozumieť vlastnému strachu... o svoje dieťa.... a o seba. Strach, ktorý táto pani prežívala, pramenil totiž nie zo skutočnej situácie (tu a teraz), ale z minulosti (podobne ako kone, ktoré sa báli inak bezpečnej deky). Pramenil z času, keď táto pani ešte ako dieťa zažila niečo, čo ju paralizovalo aj vtedy, keď to nebolo zrovna potrebné. Opakovali sa jej v živote situácie, keď jej niekto ublížil (napríklad jej kôň zlomil ruku) alebo nechtiac ona "ublížila" (krikom, hnevom) niekomu inému. Pociťovala stratu dôvery v seba aj v iných. Boli to napríklad jej vlastné prehnané reakcie na dieťa, ktoré nechcelo robiť to, čo ona po ňom chcela a z toho vznikali nepríjemné situácie (napr. trvala na tom, aby sa dieťa teplejšie oblieklo, aj keď v realite žiadne riziko z prechladnutia nehrozilo). 

"Niekedy sa prichytím, že ziapem ako zmyslov zbavená, ale neviem s tým nič urobiť", priznala sa podobne ako aj iné ženy. 

A mala aj strach z koní, pretože jej niekedy ublížil jej vlastný kôň. Počas sedenia si táto pani uvedomila ROZDIEL medzi strachom TU A TERAZ, teda "oprávneným" (napr. z prechladnutia, keď sa dieťa odmieta obliecť aj keď vonku mrzne... dieťa sa klepe zimou až následne chorľavie) a strachom PROGRAMOVÝM, teda "vymysleným" či zveličeným, ovplyvneným nespracovanou situáciou niekde v minulosti.

Pani odchádzala s porozumením a odvahou vidieť veci také, aké skutočne sú. Odhodlaná začať sa riadiť PRÍTOMNOSŤOU a nie strachom z minulosti či strachom o budúcnosť. Ak začne aj v bežnom živote rozlišovať svoje dva strachy, nájde aj kľúč k správnym riešeniam i väčšej vnútornej slobode. Ak máte aj vy strach viac ako je pre vás príjemné, odporúčam podobný postup. 


Čo robiť, ak cítim strach? 

1. PRIZNÁM si, ako sa skutočne CÍTIM

Ak si môj STRACH PRIZNÁM (napríklad "bojím sa o..." , "mám strach z...." ), ale nenechám sa ním ovládnuť a paralyzovať, napätie zvyčajne povolí a umožní ďalšie kroky. Pri koňoch (rovnako ako pri deťoch či v rôznych vypätých situáciách) mi pomáha HLBOKÝ DYCH (nádych - výdych), vedomé pohyby a "ukotvenie" (pocit, že som prepojená so Zemou), resp. SPRÍTOMNENIE a uvedomenie si kto som a kde sa nachádzam a čo sa naozaj deje (tu a teraz). 

2. UVEDOMÍM si, o čo mi v tejto chvíli ide, aký je môj ZÁMER 

Uvolnením napätia dávam priestor spomenúť si na svoj pôvodný cieľ (napr. "potrebujem sa dostať tam a tam", "chcem pomôcť", "chcem byť zdravý" a pod.).

3. SÚSTREDÍM sa na to PODSTATNÉ pre dosiahnutie cieľa  

Aby som mohla konať v záujme dosiahnutia cieľa, potrebujem koncentrovať sily a venovať pozornosť tomu, čo ma k cieľu dovedie, nie odvedie od neho. Ak chcem napríklad niekomu pomôcť, budem riešiť len ten konkrétny problém a nie niečo iné (sústredím sa na to, aby sa dieťa oblieklo a neriešim jeho odvrávanie či mrnčanie - čo mi zbytočne odoberie energiu). Pri koňoch napríklad musím  najskôr ja sama zostať v bezpečí (preto budem trvať na dodržiavaním pravidiel bezpečného správania sa) a potom môžem hľadať spôsob, ako dosiahnuť môj zámer (napr. obliecť koňovi deku, odviesť ho do bezpečia). 

Spočiatku to nebýva jednoduché, ale verte dá sa to!:-) 

Daniela

A čo ďalšie emočné systémy? Nalistujte napríklad na článok SMÚTOK (STRES Z ODLÚČENIA). Ostatné budem postupne pridávať.

máš otázku?