Strach má veľké oči

Vraví sa, že STRACH má veľké OČI. A viete prečo? Nuž lebo je to pravda. Keď sa bojíme, otvoríme oči doširoka, aby sme lepšie videli na hroziace nebezpečenstvo. Tak to zariadila Príroda. Ale ja cítim, že je tam ešte čosi, čo nie je vidno na prvý pohľad. A že oči otvárame, aby sme videli aj to, čo vidno nie je. Aby DUŠA LEPŠIE VIDELA na svoje skryté miesta.

Strach tak môžeme cítiť z dvoch rozdielnych dôvodov - keď je strach založený na reálnom nebezpečí (z aktuálneho fyzického alebo psychického ataku odohrávajúceho sa tu a teraz) alebo keď strach pochádza z "virtuálneho" sveta (z hlbších rovín našej osobnosti a zo spomienok na zážitok, ktorý sa už udial, možno aj kedysi dávno). Použijem príklad z praxe.

Včera som odblokovávala STRACH u jednej z mojich klientiek. A keďže má Vesmír zmysel pre humor a rád ukazuje ako sme všetci navzájom prepojení, tak počas kineziologického sedenia sa vyskytla príležitosť "overiť" si, ako taký strach vyzerá v realite a čo s ním.

Stretnutia prebiehajú zväčša na farme s koňmi a tak už viem, že sa môže čokoľvek udiať aj keď to zrovna nečakám. Aj včera... vyskytla sa situácia, že sme potrebovali odchytiť dva kone a obliecť im na noc deky, pretože sa už triasli od zimy bez zimnej srsti. Oba kone sa ale nedali ľahko chytiť a báli sa, pretože pár dní predtým sa do deky zamotali. Ale ako zvládnuť strach 500 kg zvieraťa, ktorý sa naozaj bojí a nechápe, že dnes je tá istá deka bezpečná? Keď kôň cíti strach, môže byť naozaj nebezpečný. Uteká (preč od toho, čoho sa bojí), vyvaľuje oči a dvíha krk, hrabe nohami, fŕka, môže aj kopať a rozhodne sa bojí viac ako vy. Báť sa je totiž jeho najlepšia zručnosť ako prežiť. Ako upokojiť to obrovské telo plné napätia? Iba tak, že ZHODNOTÍTE SKUTOČNÚ SITUÁCIU, preveríte možné riziká a pripravíte sa na ne. Precítite, či je nebezpečie reálne (tu a teraz) alebo "virtuálne", prameniace niekde z minulého zážitku a zariadite sa podľa toho - utečiete, odstúpite ďalej, odstránite zdroj alebo to jednoducho "rozdýchate":-). Zásobíte sa nejakým "ukľudňovadlom" (napr. sladkou odmenou), ale predovšetkým VYTVORÍTE PRIESTOR PRE BEZPEČIE vo svojom srdci a svoj vlastný STRACH PRETAVÍTE DO LÁSKY. Nemá vôbec zmysel tváriť sa, že sa nebojím, keď sa bojím, pretože napätie v atmosfére iba stúpne a kone to vedia veeeeľmi dobre vycítiť. A nemá zmysel ani koňa trestať a vystaviť ho ešte väčšiemu stresu. To je lepšie do situácie neísť. Ak si ale môj STRACH PRIZNÁM (ale nenechám sa ním ovládnuť) napätie sa uvoľní. Pri koňoch (rovnako ako pri deťoch či v rôznych vypätých situáciách) pomáha HLBOKÝ DYCH, pomalé pohyby a "ukotvenie", resp. SPRÍTOMNENIE a uvedomenie si kto som a kde sa nachádzam a čo sa naozaj deje (tu a teraz). Dôležité je uvedomenie si svojho ZÁMERU - o čo mi tu ide (komu chcem pomôcť, čo chcem vyriešiť) a sústrediť sa na to podstatné.

Včera to bola aj pre mňa skúška ako zvládnuť strach, pretože hoci som pri koňoch už pár rokov, netvrdím, že sa občas nebojím. Bojím. Ale viem, čo s tým. Aj v tomto prípade sme to zvládli a kone sme bez ujmy obliekli. Klientka mala navyše príležitosť uvidieť strach naživo - v podobe vystrašených veľkých konských očí, stuhnutej šije a nepokojných kopýt, aj cez vlastné pocity z pozorovaného diania. Vďaka kinezke následne mohla porozumieť vlastnému strachu... o svoje dieťa.... a o seba. Strach, ktorý táto pani prežívala, pramenil totiž nie zo skutočnej situácie (tu a teraz), ale z minulosti (podobne ako kone, ktoré sa báli inak bezpečnej deky). Pramenil z času, keď táto pani ešte ako dieťa zažila niečo, čo ju paralizovalo aj vtedy, keď to nebolo zrovna potrebné. Opakovali sa jej v živote situácie, keď jej niekto ublížil (napríklad jej kôň zlomil ruku) alebo nechtiac ona "ublížila" (krikom, hnevom) niekomu inému. Pociťovala stratu dôvery v seba aj v iných. Boli to napríklad jej vlastné prehnané reakcie na dieťa, ktoré nechcelo robiť to, čo ona po ňom chcela a z toho vznikali nepríjemné situácie (napr. trvala na tom, aby sa dieťa teplejšie oblieklo, aj keď v realite žiadne riziko z prechladnutia nehrozilo). "Niekedy sa prichytím, že ziapem ako zmyslov zbavená, ale neviem s tým nič urobiť", priznala sa podobne ako aj iné ženy, ktoré ku mne prichádzajú. A mala aj strach z koní, pretože jej niekedy ublížil jej vlastný kôň. Počas sedenia si táto pani uvedomila ROZDIEL medzi strachom TU A TERAZ, teda "oprávneným" (napr. z prechladnutia, keď sa dieťa odmieta obliecť aj keď vonku mrzne... dieťa sa klepe zimou až následne chorľavie) a strachom PROGRAMOVÝM, teda "vymysleným" či zveličeným, ovplyvneným nespracovanou situáciou niekde v minulosti.

Pani odchádzala s porozumením a odvahou vidieť veci také, aké skutočne sú. Odhodlaná začať sa riadiť PRÍTOMNOSŤOU a nie strachom z minulosti či strachom o budúcnosť. Ak začne aj v bežnom živote rozlišovať svoje dva strachy, nájde aj kľúč k správnym riešeniam i väčšej vnútornej slobode. Ak máte aj vy strach viac ako je pre vás príjemné, odporúčam podobný postup. Spočiatku to nebýva jednoduché, ale verte dá sa to!:-)

Daniela