Technika - sluha či pán?

22.10.2019

Koľko času s nimi trávime? Je to veľa? Ako si s tým poradiť hlavne pri deťoch? Dosť často počúvam diskusie o množstve času strávenom pri počítačoch a s mobilmi v rukách. Sociálne siete sú plné obrázkov, ako sú ľudia namiesto rozhovoru pohrúžení do obrazoviek, uzavretí vo vlastných svetoch. Všetci cítime, že to má byť akosi inak. Že kvôli technike sme sa odcudzili sami sebe aj navzájom. Namiesto pohľadu do očí a pohladenia po tvári, hladíme chladnú techniku. Ale aj tak tu ťukám do počítača a rozprávam sa s priateľmi cez internet. Čo s tým?

Dlhé roky som pracovala pre nadnárodné, technologicky vyspelé spoločnosti. Internet a mobily boli posledné roky mojimi hlavnými pracovnými nástrojmi a zároveň hlavným predmetom podnikania môjho zamestnávateľa. Čím viac ľudí mobily a internet používalo, tým väčšie sme mali zisky. Takže bolo samozrejmé hľadať spôsob, ako ľudí motivovať, resp. "prinútiť", aby ich používali. Spočiatku to išlo hladko, pretože ľudia na Slovensku boli vyhladnutí a technológie sa im zdali úžasnými. Stačilo poukázať na príležitosť zjednodušiť si život, spojiť sa s blízkymi, zefektívniť biznis a k tomu poskytnúť zľavu či bonus... A ľudia sa "chytili" sami. Dnes sme chytení všetci. Bez mobilov a internetu nedokážeme fungovať my, ani naše deti. Pravda je, že technológie to všetko dokážu. Lenže do akej miery nás urobia naozaj šťastnými? Rodičia pracujú stále viac a majú čoraz menej času na rodinu, rozvodov pribúda a nespokojných ľudí tiež. Deti sa už bez mobilov ani nevedia poriadne zahrať a všetko je pre nich "nudaaaaaa". Rodičia ich od obrazoviek len ťažko dokážu odtrhnúť. A niektorí by ich už najradšej vyhodili z okna, podupali alebo úplne zakázali. Niekomu sa zdá byť hodina denne veľa pre školopovinné deti a niekomu 4 hodiny málo. Ako to teda má byť?

Netrúfam si mať odpoveď na to, ako má svet naložiť s mobilmi a aké miesto má mať technika v našich domovoch. Môžem zdieľať len to, ako to mám ja a možno sa niekto pridá, či "upgradne" tento spôsob.

  • Technológie už existujú a sú SÚČASŤOU VÝVINU ĽUDSTVA - podobne ako sa vyvíjalo poľnohospodárstvo, priemysel a medicína - nemôžem ich teda ignorovať a tak ich radšej PRIJÍMAM ako normálnu súčasť života a verím, že tiež raz dozrejú.
  • Technológie nie sú pre mňa zmyslom života, sú len PROSTRIEDKOM k naplneniu môjho cieľa. Predpokladom je, že svoj CIEĽ POZNÁM a ak CÍTIM, že sa vychyľujem z cesty, robím nápravu (Napríklad keď si uvedomím, že sedím pri pc viac ako je potrebné pre moju rodinu / zdravie, vypínam ho. Priznávam, že ešte nie vždy v pravý čas:-)
  • Technológie PATRIA DO MÔJHO ŽIVOTA a teda aj do života môjho dieťaťa. Ak ich dieťa využíva, nevyčítam si to, ale nastavujem pravidlá.
  • Technológiam a ich využívaniu dávam PRAVIDLÁ pre mňa aj pre dieťa. Podmienkou je ROVNOVÁHA a PESTROSŤ v živote - pohyb, láskavé vzťahy, priatelia, tvorivosť, "nuda", vzduch, príroda, technika... všetko s mierou.
  • Technológie a ich VIRTUÁLNY SVET MALÝM DEŤOM do rúk vôbec NEDÁVAM. Do 7 rokov dieťa objavuje hmotný svet, potrebuje spoznať svoje telo, prírodu, rodičov a naučiť sa používať "seba". Až potom môže objavovať ďalšie svety a rozvíjať svoje ďalšie schopnosti. Opačne to žiaľ ide ťažko a často cez bolesť.
  • Technológie neovládajú mňa (ani moje dieťa), ale JA OVLÁDAM ich. Vieme sa kedykoľvek (bez reptania) odpojiť a vieme sa dohodnúť na ďalšom postupe (čo, kedy, koľko, ako).
  • Technológie mi POMÁHAJÚ a uľahčujú žiť svoj ŽIVOT V SÚLADE s celkom - učia ma a pomáhajú mi spolupracovať, získavať nové poznatky, rozvíjať tvorivosť. Akonáhle slúžia pre boj, súťaž, predvádzanie sa, zaháňajú nudu, vťahujú do virtuality, zjednodušujú veci viac ako je potrebné, podporujú niekoho trápenie a pod. - vypínam ich.
  • Technológie využívam s RADOSŤOU, lebo mi pomáhajú dostať sa k cieľu. Ak tam radosť a dobrý pocit po ich použití chýba, nevedú k cieľu - vypínam ich. Ak mi prinášajú radosť a lásku v srdci, nehanbím sa použiť ich.. napríklad na písanie, učenie sa, zdieľanie, cestovanie, prácu, tvorbu... To isté platí pre moje dieťa.

A prečo toto všetko píšem? Aj preto, že som si potrebovala ujasniť, ako to vlastne mám ja sama. Po rokoch práce s technológiami som prešla "na druhú stranu". Tak sa mi to celé technologicko-biznisové znechutilo, až som ušla z mesta. Už 4 roky som "mimo systém" a takmer denne pri koňoch, so psom a v prírode. Ale uvedomila som si, že som vlastne "ušla" pred tým všetkým len naoko. Doma sedím za PC, píšem a browsujem, deti majú v rukách mobily a wifi je k dispozícii všade. V duchu som s tým neustále bojovala a tvárila sa hodne "prírodne" a občas pohŕdavo. Ale asi pred mesiacom, cestou do Francúzka, som si uvedomila, že je to vlastne úžasné! Mať to všetko "po ruke". Celý svet vo vačku. Vedieť si zohnať taxík, kúpiť lístok na TGV, objednať ubytko na druhom konci sveta a dohodnúť sa cez google translator s francúzmi, čo odmietajú angličtinu. A zistila som, že ja vlastne milujem techniku. Veď som aj študovala na priemyslovke elektrotechnickej! Nemôžem to ignorovať. Stačí len VEDIEŤ AKO TO SPRÁVNE POUŽÍVAŤ. Ako nebyť otrokom, ale pánom.

Spôsob, ako "správne" používať technológie, ja osobne nachádzam v prírode. Tam sa učím byť "paňou svojho života". Keď sa spojím s Matkou Prírodou, tá mi vždy poradí, ako na to. Občas si dám ruku na srdce a počúvam. Občas sa zastavím na prechádzke a dotknem sa dlaňou Zeme, vody, vetra, listov.... občas sa zahľadím na mesiac a letiace oblaky. A vtedy viem, cítim v hĺbke duše, čo mám robiť😊 A cítim, že skutočný čas technológií ešte len príde. Že príde čas, keď nás technika opäť všetkých spojí a napojí nás na novú "sieť" - na tú skutočnú pavučinu, ktorou sme všetci na tejto planéte prepojení. Zatiaľ sa potrebujeme s technológiami len naučiť dobre spolupracovať a aj vďaka nim objavovať svoj skutočný potenciál😊 Lebo ja verím, že raz techniku nebude vôbec treba...

Krásny deň priatelia,

Daniela