Vaše deti nie sú vašimi deťmi

Keď som čakala bábätko, povedala som si, že ja NIKDY nebudem ako moja mama. Že JA dám veru svojej dcére oveľa viacej lásky a pozornosti, ako dala ona mne. Že nedopustím, aby sa cítila moja dcéra osamelá a nemilovaná. A tak som niekoľko rokov len dávala a dávala a striehla som na to, aby bola moja dcéra spokojná, usmievavá a mala všetko, čo potrebuje. Až po niekoľkých rokoch som si všimla, že som presne ako moja mama - robím VŠETKO pre svoje dieťa, akurát len trochu iným spôsobom. A som z toho unavená a vôbec nie šťastná. Zopár dobrých kníh a učiteľov, ale hádam najviac predčasná smrť mojej mamy, ma vrátili k sebe a ukázali mi cestu. Keď neviem ako ďalej, keď sa zdá, že si s dcérkou nerozumieme alebo sa mi nedarí dosiahnuť želaný stav... obrátim pozornosť k vlastným pocitom a pátram po "opravdovosti". "Čo sa deje?" pýtam sa seba aj jej a vytrvám, kým príde odpoveď. Hľadám rovnováhu medzi tým, čo chcem ja a čo chce moje dieťa a všímam si, čo všetko mi moje dieťa "zrkadlí" alebo ako inak vníma svet. Za poznanie toho, ako veľmi sú pre nás dôležité odkazy našich detí, vďačím mojej učiteľke Zdenke Jordánovej a jej knižke, ktorú som čítala ako prvú, Dieťa ako šanca pre Teba. Občas si opätovne čítam v jej inšpiratívnych knižkách a v jednej z nich (Poznaj svoj ciel) som našla aj tento krásny citát:

"Vaše deti nie sú vašimi deťmi.

Sú synmi a dcérami Života, túžiaceho po sebe samotnom.

Prichádzajú cez vás, ale nie od vás.

A aj keď sú s vami, predsa vám nepatria.

Môžete im dať svoju lásku, nie však svoje myšlienky, pretože ony majú svoje vlastné myšlienky.

Môžete dať domov ich telám, nie však ich dušiam, pretože ich duše prebývajú v domove zajtrajška, ktorý vy nemôžete navštíviť ani vo svojich snoch.

Môžete sa snažiť byť ako ony, nepokúšajte sa však urobiť ich podobných sebe.

Pretože život nekráča späť a nezastavuje sa pri včerajšku.

Ste luky, z ktorých sú vaše deti vystreľované ako živé šípy.

Lukostrelec vidí na ceste nekonečný terč a napína vás svojou silou, aby jeho šípy leteli rýchlo a ďaleko.

Nech napínanie rúk Lukostrelca je pre vás radosťou.

Pretože ako miluje šíp, ktorý letí, tak miluje aj luk, ktorý je pevný."

Chalíl Džibrán: Prorok (kapitola "O deťoch")

V tomto citáte je mnoho krásnych myšlienok, ale tá podstatná sa podľa mňa skrýva úplne na konci.

Byť PEVNÝM lukom, ktorý je zároveň pružný... to je UMENIE RODIČA:-)

Daniela