Veľké jarné upratovanie - v hlave

20.02.2021

Potrebujete v živote zmenu, alebo len hľadáte nový zdroj príjmov a prácu, ktorá by vás bavila aj živila? Nie vždy je to také jednoduché, ako sa zdá. Existuje veľa návodov, ale na každého zaberie niečo iné. Zažila som si to a tak som spísala, čo pomohlo mne. 

Posledný rok mi dal riadne zabrať. Na dne peňaženky som bola už pred koronou. Mám už svoj vek, skúsenosti aj predstavy o živote, takže "začínať znovu" alebo "budovať kariéru" sa mi ozaj nechcelo. Ale ak máte na krku koňa, dieťa a domácnosť a žiadnu rodinu, ktorá by vám kryla chrbát, nič iné vám nezostáva, ako len hľadať nové a nové riešenia a podvoliť sa prúdu života. 

Ak ste na tom podobne a hľadáte nové cesty, aj vieru, že sa toto neisté obdobie dá "prežiť" a zostať pritom "celá", teda sama/sám sebou, možno vás pomôže aj niečo z toho, čo pomohlo mne.

Keďže prichádza jar, máte ideálnu príležitosť prevetrať všetko nielen v skriniach, ale aj v hlave.

Ak ste si kedysi písali denník, možno je čas do neho nahliadnuť, alebo naopak zobrať si čistý papier a pero a dať všetko zo seba von. Všetko! Kým sa pustíte do okopávania záhradky, či umývania okine, venujte pozornosť svojim vlastným myšlienkam, postojom, očakávaniam, predstavám, bariéram aj príležitostiam a nebojte sa aj snívať. Zapojte srdce a svoje túžby. Pozorujte sami seba a zapisujte si to. Nehodnoťte. 

Staňte sa pozorovateľom samej / samého seba.

Ak sa vám to zdá ako zbytočná strata času alebo nemožné, skúsete pozorovať sami seba, svoje myšlienky, aj počas okopávania záhradky či čistenia okien. Možno sa o sebe dozviete všeličo nové.


Keď som bola pred koronovými Vianocami úplne na dne a totálne som stratila pevnú pôdu pod nohami, došlo mi, že niečo musím naozaj zmeniť. Ťažko nadobudnutý spôsob obživy mi prestal fungovať úplne, podobne ako mnohým vo svete. Stalo sa to, po čom sme mnohí túžili. Svet sa naozaj zmenil. Síce nie tak, ako sme možno chceli, ale zmenil. 

Verím, že všetko má svoj význam. Aj toto obdobie. Takže prijímam zmenu a kráčam ďalej.

Keď som si hľadala nový zdroj obživy, začala som si klásť tieto otázky:

O čo mi v živote naozaj ide? 

Čo tu na Zemi hľadám? Prečo som tu? 

Ľudia sú ako bunky v tele, každý máme iné "poslanie" a zručnosti. Niekto vie a potrebuje tvoriť krásu, iný objavovať nové, ďalší učiť, liečiť, variť, piecť, vyrábať, prepájať alebo baviť iných atď. 

To "moje" som našla. Síce mi to chvíľu trvalo a život ma pri tom oplieskal o skaly, no pod jazvami som napokon našla to, čo som hľadala. A krajší pocit ako vedieť "kto som" nepoznám. Hľadajte a nájdete!

Čo mi robí radosť v živote?

Kde mám svoje zdroje energie?

Bez radosti strácame chuť žiť. Radosť však nie je niečo, čo raz získame a zostane s nami naveky. Je to pocit, rovnako ako ostatné pocity. Príde a odíde. Neznamená to však, že nie je dôležitý a nestojí za to ho hľadať. Naopak. Pocit radosti nám obnovuje naše sily aj zmysel, pre čo žiť. Ako ju nájsť?

V každodenných drobnostiach. Mne napríklad robí radosť pohľad na spiceho aj hrajúceho sa psa, poletujúce vtáky, lúče slnka na tvári, nové rastlinky, smiech môjho dieťaťa, poďakovanie od priateľa, dobré správy, vlastná tvorba, objavenie súvislostí, krásne diela, skvelá hudba, ladný pohyb... júúúj veľa je toho. A keďže viem, čo mi robí radosť, tak tieto situácie vyhľadávam a opakujem si. Tak si viem radosť priniesť do života kedykoľvek.

Čo viem robiť, v čom som fakt dobrá?

Na čo mám talent, čo mi ide ľahko a od ruky?

Načo učiť slona lietať? Je to zbytočné mrhanie energie, frustrujúci zážitok a nezmysel. Rovnako je blbosť chcieť byť dobrí v tom, na čo jednoducho nemáme "bunky". Oveľa zmysluplnejšie je rozvíjať a podporovať to, v čom sme dobrí, na čo máme talent.

Premýšľala som a spísala som si moje silné stránky: viem písať, čítať, rozprávať sa s ľuďmi. Viem hľadať, prepájať a nachádzať súvislosti (aj tam, kde ich iní ešte nevidia). Viem a nebojím sa zdieľať aj to, do čoho sa iným moc nechce. Viem premýšľať aj cítiť a mávam rôzne vízie nového sveta. Viem dobre používať počítač a som ochotná učiť sa aj nové veci (aj keď čoraz pomalšie:-). Mám plno nápadov, ako robiť svet krajším aj ochotu byť užitočná svetu a spolupracovať. Viem sa zapojiť do zmysluplných aktivít a pomáhať tam, kde o to stoja. A spísala som si aj svoje slabé stránky. Zoznam všetkého, čo neviem, bol dlhý, tak ho sem nevkladám a sústredím sa už radšej len na to, čo viem.

Čo chcem robiť, aká činnosť ma naozaj baví? 

Čo budem ľutovať na smrteľnej posteli, ak by som to nerobila? 

Každý to máme inak. Predstavte si, že by všetci ľudia chceli byť umelcami. Alebo všetci by chceli všetko riadiť, alebo pilotovať lietadlo či učiť. Kto by robil to ostatné?

Piť drink na pláži nie je činnosť, kvôli ktorej tu som. To som pochopila celkom skoro, ale až teraz mi došlo, bez čoho si neviem svoj život vážne predstaviť. Potrebujem objavovať život a jeho pestrosť, písať, zdieľať, podporovať krásu a spoluprácu a hlavne robiť s ľuďmi a so zvieratami. Ideálne na vzduchu. Až teraz som si spomenula, že moja prvá platená brigáda bola vlastne v ZOO, pri zvieratách. Mala som čerstvých 15 rokov a netušila som, čo budem v živote robiť. A nevedela som to, kým som nemala 45. No nemohlo mi do dockvanúť skôr? No veru asi nemohlo. Mnoho iných vecí o živote by som asi nepochopila.

Čo je pre mňa dôležité? 

Aké kritériá má spĺňať práca a život, ktorý si prajem? 

Každý to máme inak. Niekto chce len "zarobiť peniaze" a iný chce robiť niečo "zmysluplné" a niekto chce oboje. Niekto potrebuje stabilný pracovný čas a dobré vedenie, iný služobné auto alebo možnosť rásť a ďalší urobiť "niečo veľké". 

Ja napríklad potrebujem slobodu a voľnosť robiť, to, čo ma teší. Chcem byť aj pri koňoch aj doma, aj medzi ľuďmi. Chcem mať možnosť dať do práce "seba" aj ukazovať nové možnosti a potrebujem robiť to, čo je v súlade s mojimi životnými hodnotami (nikomu a ničomu neškodiť a tvoriť).

Čo rozhodne nechcem? 

Kde sú moje "hranice", čo áno a čo nie? 

Každý z nás má voľbu. Nemusíme robiť "hocičo", len aby sme zarobili peniaze, ale môžeme, ak je to potrebné. Dôležitý je ale vždy súlad s našou dušou, inak sa to odrazí na našom psychickom a časom aj telesnom zdraví. 

Vplyv nesúladu so sebou som si overila aj v praxi. Vždy keď "stúpim vedľa" a oklamem samú seba, ochoriem. Tak som sa naučila vravieť nie, alebo sa zladiť s tým, do čoho sa mi až tak moc nechce, ale je to potrebné.  Napríklad viem, že nedokážem nič predávať a nie som ani bylinkárka, učiteľka, ekonómka, podnikateľka, účtovníčka ani záchranárka iných. Ale ak to je potrebné, zase kľudne budem baristka, skladníčka, konateľka, inšpirátorka a administrátorka alebo aj asistentka pri niečom, čomu verím.


Nenašli ste zatiaľ to, čo ste chcete robiť a ako chcete žiť? Odmietli vás na ďalšom pohovore a neviete "kudy kam"?

Nevadí. Počkajte si na to pravé pre vás. Určite sa svet nezrúti a vy prežijete ešte ďalších pár týždňov aj mesiacov. Ak máte vážne obavy, vyhľadajte pomoc. Niekto sa určite nájde a pomôže vám naozaj rád. Máme to tu všetko pekne podelené:-)

Za záver

Neberte to hľadanie práce alebo životného poslania moc vážne. Skôr si to skúste "len tak premyslieť " a hlavne "precítiť", ideálne predtým, ako zaspíte, alebo ráno, kým vstanete. A nechajte to na Vesmír. Len zostaňte "na príjme":-) Nikdy totiž neviete, odkiaľ vám Vesmír pošle správu, že zásielka je pripravená na vyzdvihnutie. Potom je to už na vás, či sa po ňu načiahnete...

Daniela

Ak vás zaujíma, ako som si ne-hľadala prácu ja, prečítajte si v blogu.

Načúvajte, čo vám duša hovorí