Za slovami

Víkend na francúzskom vidieku s Lindou Kohanov.

Niekedy sa zdá byť život jednoduchý. Spomenieš si na to, čo vlastne chceš a urobíš všetko potrebné, aby si sa tam dostala. A keď sa ti to podarí, máš pocit, že si obklopená láskou a sama sebou a všetko je úplne prirodzené práve tak, ako to je. Nič ti nechýba a ničoho nie je priveľa. Si TAM, kde si vždy chcela byť a robíš TO, čo si si vždy priala. A je ti prenádherne. Bodka.

Vždy, keď tento pocit radosti a plnosti zažijem, sľúbim si, že ho už nepustím. Lenže s tými mojimi šedinami na hlave už viem, že ten pocit je len pocit. A ako všetky pocity, aj ten sa časom zmení. Vystrieda ho neistota a smútok a objaví sa aj hnev a strach. Tvár zalejú slzy a srdce pokryje šeď. Aby napokon mohla opäť prísť radosť, zvedavosť aj hravosť. Zvykla som si na to striedanie, rovnako ako na dážď a slnko. Páčia sa mi tie odtiene a farby čoraz viac a som vďačná, že ich mám - všetky! Pretože ma privedú vždy tam, kam potrebujem.

Takto som sa nechala minulý víkend zaviesť až na francúzsky vidiek, kde mi docvaklo, ako to celé vlastne funguje a prečo sa nám niekedy darí dosahovať vytúžené ciele a niekedy nie. Princíp je jednoduchý - spojenie a komunikácia. Nič nové pod slnkom, že? Keď sme "napojení", energia môže prúdiť. Rovnako ako svetlo svieti a počítač funguje, keď je tam "šťava". Ale ja som si to potrebovala zažiť na vlastnej koži, aby som uverila celou svojou bytosťou a mala opäť zdroj, z ktorého budem čerpať, keď stratím dych.

Vďaka naliehavému pocitu "choď!" a nerieš financie, som počas nedávnych dní mohla zažiť TO, čomu som vždy verila, ale nemala som dosť energie a príležitostí dopriať si to v realite. Bolo to stretnutie, kde som mohla na vlastnej koži zažiť a pozorovať hry neverbálnej medzidruhovej komunikácie, zacítiť skutočné spojenie a stretnúť úžasné bytosti a zároveň vidieť stopy dávnych časov a kráčať krajinou, kde rastie šampanské. A objať sa s mojou obľúbenou autorkou kníh a lektorkou kurzov osobného rozvoja s koňmi Lindou Kohanov. Jej prvá kniha Tao koně (Synergie, 2014) rozbúrila stojaté vody konského sveta a vniesla do neho viac duchovnejšej podstaty a nádeje pre láskyplnejšie spolužitie koní a ľudí a aj ľudí navzájom.

Keď som sa ocitla medzi kamennými domami a zelenými vinohradmi, na ceste zo stretnutia s úžasnými ľuďmi a koňmi, uvedomila som si, že TOTO som vlastne vždy chcela. Celé roky som zbierala časopisy voňajúce "vintage" a obklopovala sa vecami s nádychom starých časov a knihami naplnenými poznaním, koňmi a prírodou. Ale začali nám doma všetky tie veci zavadzať, podobne ako moje nápady a sny. Až som ich uložila na dno truhlice a nechala ich pochovať starosťami a potrebami rodiny. Na celých 20 rokov. Lenže srdce sa nedá umlčať povinnosťami. Vždy tam niekde bude počuť tlkot toho "možno raz...". A keď si uvedomíte, že čas ukrajuje aj z vášho života a nielen blízkym, ktorým už "odzvonilo", poviete si, že už nemáte čas strácať čas. Nadviažete spojenie s vlastným telom, započúvate sa do toho tajomného hlasu zvnútra.... a poviete si "teraz!". A vydáte sa na cestu.

Ten hlas ma doviedol tam, kde som mohla počas piatich dní objavovať dokonalosť prírodných zákonov a načerpať nové inšpirácie. O čom to celé bolo? O tom, čo sa nedá vložiť do slov. Linda toto stretnutie nazvala "Beyond Words" a mala pravdu, pretože vysvetliť a opísať "Sentient Communication©" slovami je vlastne nemožné. Treba to jednoducho zažiť a zacítiť. Nie som oprávnená vysvetľovať čo to vlastne je, ale pokúsim sa aspoň zhrnúť to najpodstatnejšie, čo mi tento víkend o komunikácii, spojení a živote pripomenul:

  • Dychom sa prepájam s ostatnými svetom. Dýchanie nie je len prostriedok umožňujúci prežitie na tejto planéte. Je to prostriedok komunikácie a spojenia s ostatnými bytosťami. Je prepojený s našim srdcom a jeho tepom. Veľa som o dychu počula aj čítala. Ale že sa dá vďaka nemu aj komunikovať, som na vlastné oči uverila až vtedy, keď obyčajný, ale vedomý dych spôsobil viditeľné reakcie koňa stojaceho pár metrov od nás. Chce to trochu cviku, ale stojí to za to... pretože sa to netýka len koní.
  • Vďaka pocitom môžem komunikovať s vlastným telom a získavať tak cenné informácie z hlbín duše, potrebné pre moje rozhodovanie (niečo ako kompas pre ďalšie kroky). Namiesto "relaxácie" a snahy dostať telo do stavu pokoja a pohody, je užitočné vypočuť si jeho potreby a odkazy. V každom pocite sa skrýva odkaz. Aj v strašidelnom pocite strachu a v boľavom smútku sa môže nachádzať kľúč k rozuzleniu situácie, rovnako ako v spravodlivom hneve chrániacom naše osobné kráľovstvo.
  • Vďaka telu môžem vnímať aj neviditeľnú sieť energie okolo nás a komunikovať s ostatnými "na diaľku". Za predpokladu vyššie uvedených bodov, mám k dispozícii úžasnú možnosť "dotýkať sa" iných nielen telesne a fyzicky, ale aj energeticky. Magnetické pole človeka a iných žijúcich bytostí je už dávno zmapované a potvrdené aj vedecky, stačí sa ho len naučiť používať.
  • Používam svoje telo a konám (v možnostiach fyzického sveta). Už aj moja učiteľka Zdenka Jordánová mi prizvukovala, že ak niečo chceš dosiahnuť, musíš to jednoducho "robiť". Možno to ide spočiatku neobratne a ťažko, ale úspech sa časom dostaví. A aj Stina Herbert, ktorá tancuje s koňmi "len tak na lúke" a vedie ekologické centrum na karibskom ostrove, vraví, že aj do krásnych myšlienok a ušľachtilých pocitov, treba vniesť "akciu". Nestačí čakať, že TO spadne z neba len tak. Veď aj tí najväčší boháči alebo spisovatelia museli pre svoje výsledky niečo urobiť. Možno len to, že vstali z kresla a vstúpili do neznámych vôd alebo napísali niekomu list. Pri koňoch to znamená usmerniť energiu tela, pohyb, pretkaný neviditeľnou vibráciou spojenou s dychom. Jednoducho, ak chcete tancovať... musíte sa začať hýbať.
  • Načúvam odkazom z hlbín tela a duše a nasledujem volanie intuície. Je to jednoduché a zároveň ťažké. Odkazy prichádzajú znenazdajky, ale aj na vyžiadanie. Neustále s nami naše telo, ostatné bytosti aj samotný Vesmír a Príroda komunikujú. Stačí tým odkazom len načúvať a komunikáciu opätovať. Oveľa ťažšie je však tomu uveriť. Pridlho nám vštepovali, že to, čo sa nedá zmerať prístrojmi resp. overiť vedecky a objektívne, to nie je pravda a nedá sa tomu veriť. Ak ti však vonkajší, "merateľný", svet prestane dávať zmysel, začneš viacej hľadať v hlbinách a nazerať "pod hladinu"... tam, kde nevidí nik iný, len ty. A keď nájdeš odvahu nasledovať to volanie zvnútra a vytrváš, dôkaz sa časom zaručene objaví. Kto sa raz na tú cestu vydal, vie, že to stojí za to.

Čo s tým všetkým v bežnom živote? Načo mi to bude dobré? Nuž na to, aby sme mohli vymeniť boj za spoluprácu a hádky za dialóg. Aby sme mohli žiť viac v súlade so sebou aj s celkom a mohli naplniť dary tejto nádhernej planéty. Aby sme prestali Prírodu a všetky jej bytosti zneužívať a podmaňovať si ich, ale začali medzi sebou spolupracovať. Pretože Príroda Zeme je múdra a nič tu nie je len tak, bez významu. A ak máme telo a nevieme ho používať, je to ako odparkovať Ferrari v stodole a nechať ho zapadnúť prachom či mať telo Avatara a nevedieť čo s ním.

Bolo toho omnoho viac "medzi riadkami", ale je zbytočné o tom siahodlho písať. Ja o tom píšem len preto, že hneď prvé stretnutie s koňmi a s Lindou mi ukázalo, že ja písať jednoducho potrebujem. Inak ma začne opäť bolieť pravá ruka a v duši cítim pretlak. Písanie mne osobne pomáha ukladať si myšlienky a dostať zážitky a pocity do fyzickej podoby. Hoci je ťažké vložiť zážitky do slov a cenu majú hlavne pre mňa, verím, že to zmysel má. Pretože ak sa o svoje zážitky a postrehy delíme, môžeme tak vidieť za horizont našich bežných dní a inšpirovať sa navzájom.

Počas tohto krátkeho výletu som si uvedomila ešte jednu dôležitú vec. Že aj keby to lietadlo havarovalo a moje telo by sa stratilo v troskách, moja duša by si spokojne priadla ďalej. Nielen preto, že viem, že moji blízki by to zvládli, alebo preto, že som opäť videla Paríž z výšky, bývala v domčeku z časopisov a stretla obľúbenú spisovateľku uprostred lánov šampanského a medzi koňmi. Ale hlavne preto, že som nasledovala volanie z hlbín mojej duše, načúvala svojmu telu a vydala sa na ďalšiu cestu objavovania sveta koní a celej prírody. Nielen toho, čo vidno, ale hlavne toho, čo sa skrýva pod povrchom, za hranicou slov, ale stále to ešte patrí do tohto sveta tu, na tejto planéte. Lebo to je presne to, po čom moja duša prahne. Spoznávať, spájať a nachádzať nové súvislosti. Zažívať ne-všednú krásu Zeme, zdieľať ju s inými a precítiť spojenie s tým všetkým naokolo.

O práci a filozofii Lindy Kohanov sa dozviete viac z jej kníh Tao koně a S koněm mezi světy alebo Power of the Herd, Five Roles of a Master Herder a na stránke www.eponaquest.com alebo z pripravovaného rozhovoru s Lindou.

S láskou,

Daniela

Chceli by ste vedieť viac?