Na zamyslenie... O SPOLUPRÁCI

Keď sa povie spolupráca, väčšina z nás si predstaví ľudí, ktorí spolu niečo robia – v práci, doma, v tíme. Ale čo taká spolupráca uprostred nás? Medzi hlavou, srdcom, telom a dušou? Na prvý pohľad to znie jednoducho, no v praxi je to často poriadna výzva. Ako na to?

Keď hovorím O SPOLUPRÁCI, nemyslím tým len spoločné aktivity v práci či doma. Ale aj spoluprácu uprostred nás.

Zdá sa to ako triviálne, ale o náročnosti v praxi ma presvedčili nielen kone, aj práca v korporáte. Pri koňoch ak nemáme ujasnený základný zámer a naše časti pri jeho dosahovaní nespolupracujú, ďaleko sa nedostaneme. Podobné je to aj vo firme.

Predstavte si, že sedíte na porade, kde sú zástupcovia viacerých oddelení. Vy sedíte bokom a len pozorujete dianie prípravy novej vianočnej ponuky.

Ekonóm navrhuje vyššie ceny (idú predsa Vianoce, treba to využiť).

Obchodník chce väčšiu reklamu, aby sa mu ľahšie predávalo.

Komunikácia odporúča jednoduchý pútavý slogan.

Právnik chce v texte vidieť všetky dôležité paragrafy.

Produktové navrhuje ísť na trh s prototypom čím skôr.

Technik požaduje viac času na implementáciu.

Čo sa tam asi tak bude diať?

Asi niečo podobné, ako keď 5 členná rodina plánovala víkend u starých rodičov. Tínedžer dôrazne protestuje, otec chce konečne opraviť ten tečúci vodovod, mama sa bojí o chorľavejúcu dcérku. Jedine 8 ročný vnuk sa teší na dedka a jeho kurník. Pes zalezie do búdy.

Ako prebieha ich dohadovanie o tom, čo napokon urobiť? A aký bude výsledok?

Do veľkej miery to záleží na tom, či sa všetci zhodnú aspoň na jednom – spoločnom zámere: o čo nám tu vlastne ide?

Ďalej bude debata a výsledok závisieť od toho, ako dokážu spolu komunikovať – či sa navzájom počúvajú, znevažujú alebo strácajú trpezlivosť.

A tak isto to prebieha aj v našej hlave! Resp. niekde uprostred nás, keď sme postavení pred nejaký "problém", resp. výzvu. Napr. či sa pustiť do nového projektu – opravy strechy, ísť na dovolenku s deťmi či otvoriť sa ďalšiemu vzťahu.

Interná debata môže potom vyznieť takto:

Myseľ chce poznať dôvody a všetky možné varianty vývoja a tak velí STOP, kým to nepremyslí. Telo by si najradšej dalo pivo alebo aspoň teplý kúpeľ a hlási úplný POHOV. Srdce bije ako na poplach, tep stúpa a kričí OJ to bude katastrofa. Duša verí, že to zmysel má a káže DO TOHO!

Tak a teraz ČO?

Kadiaľ ísť? Kto má pravdu? Komu veriť?

Spýtame sa AI?

AI sa usmiala a napísala presne toto:

"Nie 😊 Toto je presne chvíľa, keď sa oplatí na chvíľu zastaviť a pozrieť sa dovnútra."

Zvyšok jej textu mi nedával zmysel, tak to dopíšem ďalej opäť sama.

Moje filozofické JA, často vyvoláva debatu sama so sebou. Mám vlastne rada tie rôzne uhly pohľadu, hrám sa s nimi a pozorujem, čoraz častejšie bez hodnotenia "dobrá / zlá" odpoveď. Iba počúvam.

Najradšej sa takto hrám so svojimi otázkami a pohľadmi ráno alebo večer. Vytiahnem ceruzku a papier a už len robím "zapisovateľku". Nechám si na to pár minút a len tak píšem, čo mi napadne z daného miesta.

Čo vraví myseľ? A čo telo? Čo cítim? A čomu verím?

Aké ďalšie myšlienky a pocity sa tu ukazujú? Zapisujem.

Koho pohľad je práve teraz najpresvedčivejší? Kde cítim najviac energie? Podčiarkujem.

Niekedy netreba ani ten papier. Len chvíľu zastavenia.

Napokon sa riešenie ukáže a pekne sa spolu dohodnú. Ako deti v lesnej škôlke.

Veď sme JEDNO telo, jedna DUŠA aj ako jednotlivec a našim spoločným zámerom je ŽIŤ. Boj vyčerpáva. Všetko a všetkých.

Niekedy dáme za pravdu telu a otočíme sa na druhý bok. Alebo ideme na prechádzku. Inokedy si poplačeme alebo rovno napíšeme nový biznis plán. A niekedy načrieme do snov, nech vieme kade ďalej.

Je to celkom zábava.

A čo, keď to drhne? Keď sa prekrikuje telo s mysľou až sa srdce krčí strachom a duša sa chytá za hlavu?

Dýchaj! Dýchaj! Zhlboka a pokojne. Srdcom.

Obnov súlad v sebe najskôr.

Vravím si v takých chvíľach, rovnako ako pri koňoch.

A verte neverte, funguje to!

Teda mne to funguje. Keď sa dám takto cez dych do väčšej pohody, tak sa tie moje časti vždy vedia dohodnúť a začnú normálne spolupracovať. A nájdu vždy aj cestu "ako ďalej".

A či to funguje aj iným?

Veď vyskúšajte: -)

Alebo mi napíšte.

Pohodové ráno či večer,

Daniela