"Súlad s našou dušou je predpokladom nášho zdravia." Dr. Edward Bach

Poznáte tie situácie, keď vám v hlave beží stále tá istá "pesnička", teda tie isté myšlienky, pocity a situácie.... napríklad v podobe nekonečných hádok s partnerom, rodičmi alebo deťmi... večne upchatého nosu, neporiadku v dome či otravnej kolegyne v práci? Ak áno a máte pocit, že nič na to nezaberá a vaša "obohratá platňa" nie a nie skončiť, tak...

Takto je nastavený dnešný svet. Všetko a všetci sa podriaďujeme jedinému cieľu - prežiť a mať sa dobre čím skôr, ideálne hneď a bez námahy. Nebolo by na tom nič zlé, ak by to zároveň bolo aj v súlade s celkom a viedlo k všeobecnej harmónii a prosperite všetkých žijúcich bytostí tohto sveta. Ale zdá sa, že nie je. Ako to?...

Mala som 16 rokov, keď sme na námestí SNP štrngali kľúčmi. Cítila som, že niečo nie je v krajine v poriadku. Moji rodičia vraveli, že potrebujeme SLOBODU a komunizmu treba zazvoniť KONIEC! Viedli o tom doma vášnivé diskusie a hlavne vždy po tom, ako sa otec vrátil zo služobných ciest na Západe. Bolo mi zrejmé, že za niečo treba bojovať,...

Na svete vládne rôznorodosť. Nenájdete dvoch rovnakých ľudí, zvieratá ani listy na strome. Jednoducho sme každý iný, tak ako odtlačky prstov. Niekto sa narodí "pod šťastnou hviezdou" a jeho život začína aj plynie ľahšie ako tým ostatným a niekto sa pretĺka a potkýna až do konca života. Niekto sa potkne a spadne veľakrát, ale vždy vstane a ide...

Koľko času s nimi trávime? Je to veľa? Ako si s tým poradiť hlavne pri deťoch? Dosť často počúvam diskusie o množstve času strávenom pri počítačoch a s mobilmi v rukách. Sociálne siete sú plné obrázkov, ako sú ľudia namiesto rozhovoru pohrúžení do obrazoviek, uzavretí vo vlastných svetoch. Všetci cítime, že to má byť akosi inak. Že kvôli technike...

Víkend na francúzskom vidieku s Lindou Kohanov.

Strávila som 15 plných rokov "motivovaním" ľudí, aby sa stali zákazníkmi a kupovali a vrátili sa kupovať znovu a znovu. Bola som v tom fakt dobrá a bavilo ma to. Prestalo ma to ale baviť, keď som uvidela za horizont. Našla som tam vyprahnuté púšte, vypálené lesy, umierajúce zvieratá... a nešťastných ľudí. Nedávalo mi to už celé zmysel. Viac vecí...

Neexistuje jednotný návod na život. Niekto je veľký a niekto malý, niekto je dobrý v tom a niekto zase v inom, niekto rád rozpráva a iný zase dobre píše, niekto potrebuje pohybu veľa a niekto zase potrebuje aktivít menej. V tom spočíva rovnováha. Navzájom sa dopĺňať a robiť to, v čom sme "dobrí". Problém nastáva, ak robíme presný opak toho,...

Vraví sa, že STRACH má veľké OČI. A viete prečo? Nuž lebo je to pravda. Keď sa bojíme, otvoríme oči doširoka, aby sme lepšie videli na hroziace nebezpečenstvo. Tak to zariadila Príroda. Ale ja cítim, že je tam ešte čosi, čo nie je vidno na prvý pohľad. A že oči otvárame, aby sme videli aj to, čo nie je...

"Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude: večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery." Hérakleitos

Žena je ako príroda. Raz krásna a nežná ako jarná lúka, inokedy divoká a nevyspytateľná ako letná búrka. Podobne ako kone. Aj tie vedia očariť krásou a vzápätí rozniesť svet na kopytách. Vedia, čo pre nich znamená ich stádo, rodina, ale dokážu si ísť za svojim sústom tam, kam práve potrebujú. Vedia byť nežne a starostlivé, ale aj divoké a...

Terapia zameraná na PRÍTOMNOSŤ a jedinečnosť klienta alebo ako to vyzerá keď spolupracuje kôň s terapeutom

Nina vstúpila do miestnosti a Laura hneď vedela, že s touto ženskou budú len problémy. "Určite nebude stíhať termíny, bude trvať hodiny, kým pochopí, čo od nej požadujem a jej výstup bude treba do nekonečna upravovať, aby bol použiteľný", pomyslela si Laura a odvrátila hlavu, aby sa nemusela pozerať na tú jej príšerne pestrofarebnú blúzku.

Kto raz zacítil to volanie... ťažko mu odolá. Začína to plyšákmi a koňmi na stenách aj v zošitoch, potom pri filmoch a prechádzkach okolo ohrád s pasúcimi sa tátošmi. Šťastlivci majú svoje kone u dedka či susedov na dedine a tí čo majú vytrvalosť v krvi pokračujú v niektorej z jazdeckých škôl. Tí menej odvážni to skúsia v sedle aspoň...

Kone nie sú len na jazdenie. Sú to naši sprievodcovia životom na tejto planéte. Okrem sily, rýchlosti a krásy majú pre nás ešte veľa vzácnych darov, ktoré sa oplatí objavovať. Nechajte sa inšpirovať aj týmto článkom.

Keď som mala 5 rokov, posadili ma prvýkrát na koňa. Veľkého, ťažného. Nikto iný si netrúfol. A spadla som. A namiesto toho, aby som zanevrela na toto tajuplné stvorenie, zamilovala som sa. Detskú izbu neskôr zdobili plagáty koní, ktoré mi otec nosil zo zahraničia a bedničky v izbe tvorili imaginárneho koňa, s ktorým sme sa so sestrou hrali. Potom...

Boli ste niekedy uprostred raja? Aspoň toho vášho, osobného? Tam, kde sa stretávajú vaše vysnívané ideály, vízie a predstavy o tom, ako má vyzerať dokonalý svet? Ja som si taký zážitok dopriala a aspoň na chvíľu som do neho vstúpila. Jeho energia však vo mne už pretrvá naveky. Našla som ho na jednom malom karibskom ostrove, pod sopkou La Soufriere,...

Všetko v prírode, aj v celom Vesmíre má svoj rytmus a svoje cykly. Nie všetky cykly sme schopní vnímať, pretože sme ich súčasťou. Ale ak si ich uvedomíme, môžeme lepšie riadiť a vnímať aj svoj vlastný život.

bolí ma srdce... najradšej by som sa schúlila do klbka, aby ma nik nenašiel...... cítim nespravodlivosť... cítim sa sama a veľmi slabá... tiché slzy mi tečú po tvári... nič ma nebaví... mám pocit akoby celý môj život skončil... cítim beznádej... bojím sa byť sama... mám pocit, že mi chýba kus zo mňa, že nie som úplná... neviem si predstaviť ako...

Sychravá jeseň. Tma sa vkráda do duší, ale trhovisko je plné kvetov a farieb. Ľudia berú aj 5 kvetináčov rozkvitnutých chryzantém a chystajú sa nimi ozdobiť príbytky tých, čo už odišli. Aj ja by som ich mala zopár zobrať... na hroby oboch mojich rodičov a ďalších blízkych, s ktorými som prežila časť života. Ale radšej si doma zapálim sviečku a...

Dnes sú to presne 2 roky, čo zomrela moja mama a v marci bolo 20 rokov, čo zomrel môj otec. Na rakovinu. Posledné dni boli pre nich (aj pre nás) naozaj náročné, pretože odchádzali s bolesťou v tele a smútkom v duši. S otcovou smrťou som sa nedokázala úplne vyrovnať vyše 15 rokov, mamin odchod som už prijala s pokorou a láskou v duši....

Na Slovensku ročne zomrie na rakovinu približne 13 tisíc osôb. Máme stále modernejšie prístroje a nové a nové spôsoby liečby. Väčšina "vyliečených" má však len odloženú cestu k svojmu koncu. Prežije v zdraví len ten, kto sa nevzdá a nájde sám seba.

Ženy a kone. Oddávna sme inšpirovali mužov a ovplyvňovali chod dejín. Možno práve preto, že máme tak veľa spoločného. Podobne ako kone, tak aj každá z nás žien, je raz krásna a nežná ako jarná lúka, inokedy divoká a rázna ako letná búrka. Sme stále iné a predsa tie isté. Ako príroda samotná.

Je stále viac a viac liekov. A stále viac a viac chorých. Nezdá sa vám to divné?

Milujem pekné veci, oblečenie, priestory, doplnky, miesta, ľudí... A vždy som bola ochotná do toho investovať energiu, peniaze, čas, mozole na rukách i vlastné pohodlie. Článok zo stránky nila.cz ma dnes ráno prinútil zamyslieť sa nad svojim šatníkom a jeho premenou.

Keď som čakala bábätko, povedala som si, že ja NIKDY nebudem ako moja mama. Že JA dám veru svojej dcére oveľa viacej lásky a pozornosti, ako dala ona mne. Že nedopustím, aby sa cítila moja dcéra osamelá a nemilovaná. A tak som niekoľko rokov len dávala a dávala a striehla som na to, aby bola moja dcéra spokojná, usmievavá a...

Občas vídam ako deti súperia, bijú a hnevajú sa na seba .... a nakoniec sú z toho smutné oni, rodičia aj ľudia okolo nich. Ako sa v tej chvíli zachovať, čo robiť ak si deti "moc dovoľujú", alebo si dokonca ubližujú? Neviem ako to má byť "správne". Odpoveď má každý v sebe, pre každú situáciu možno inú.

Počas jesene 2014 sme spolu s ďalšími ženami pripravili a zrealizovali 10 týždňový vzdelávací program určený mamičkám po/na materskej dovolenke. Cieľom bolo pomôcť mamičkám vyznať sa v spleti informácií a povzbudiť ich k hľadaniu vhodnej práce. Vznikla z neho útla "príručka", o ktorú sa s vami rada podelím.

Keď som sa ako 11 ročná dozvedela, že moje červené nohavičky a zvláštne bolestivé bruško znamená "mesačné krvácanie", prekvapilo ma, že to prišlo už aj ku mne. Nič viac som o tom nevedela a doma som cítila škodoradosť, že "tu máš, uži si to" . Nik sa nepotešil, ani mi nevysvetlil, čo sa to vlastne so mnou deje. Z domácej...