Nikdy nie je neskoro začať sa cítiť dobre vo vlastnom živote.

Keď som bola dieťa, často som bývala chorá. Väčšinou to isté. Dutiny, hrdlo a priedušky. A tak mi vybrali mandle a nechali ma bez ochrany. Do 40tky ma to všetko bolelo často. 

Mala som čosi nad 20, keď sa moja prvá vážna láska premenila na strastiplnú cestu liečbou rakoviny. Partner zvládal svoju liečbu statočne a dodnes sa má dobre a žiari zdravím. No dalo to zabrať.... obom! Žili sme potom spolu v hojnosti a cestovaním, no naše osobné cesty a pohľady na život sa po 13tich rokoch rozdelili a ja som požiadala o rozvod. Bolelo to.

Keď som mala čosi nad 24, nečakane zomrel môj otec na rakovinu a mne sa zatmelo pred očami. Bol to skvelý a múdry muž. Čakala som, že ma povedie k oltáru a bude vnúčatám vyrezávať hračky z dreva. Veď aj drevenicu nám postavil! Prišli sme aj o ňu... o celé moje detstvo. Bola to obrovská strata a veľmi to bolelo. 3 roky nato zomrela aj jeho mama... naša "babi", ktorá mi bolo oporou celé detstvo.

Keď som mala čosi nad 34, mala som skvelú prácu i nový život. Prišiel nový partner a s ním aj dieťa. Bolo to tvorivé  obdobie, no plné aj rán z minulosti, ktoré sa drali na povrch. Občas to bolelo viac ako pôrod. 

Keď som mala čosi nad 40, cítila som, že mi stále čosi chýba, aj keď som mala všetkého dostatok. V tom období zomrela na rakovinu aj moja mama a ja som zistila, že mi chýba môj vlastný život. Dala som výpoveď a kúpila som si koňa! Asi to nestačilo, lebo aj ten nový vzťah sa rozpadol a zanechal ma robitú na 1000 kúskov. Okrem dieťaťa mi zostal na krku aj kôň, farma a neistota. Bolelo to o to viac, že nebol nik, kto by ma zachránil.

Keď som mala čosi nad 43, záchrana prišla. Objali ma vrúcne ruky silného múdreho muža a ja som si vydýchla. Pár rokov som žila v raji a žila svoj sen... hoc rodinne kostrbatý. Ale... bolo to komplikované... a opäť som zostala sama. Bolelo to až na kosť.

A čo bolo ďalej? 

Nuž potom prišla korona... a s ňou ďalšie pereje života:-)

Dá sa toto všetko prežiť? A ešte sa usmievať?

Dá veru! Verte mi.

Je mi čoraz lepšie a zábavnejšie. Nie je to jednoduché, to priznávam. Chce to udržiavať rovnováhu každý deň... opravovať vlastné programy, aj klásť otázky sama sebe:-) Som vďačná Vesmíru, že mi ukázal, ako na to. Tak mi môže byť krásne, aj keď vonku burácajú hromy a dni zahalí hmla. 

Pomohlo mi pochopenie súvislostí a to, že som našla som svoj vlastný spôsob života. Nie taký, "aký by mal byť". Ale taký, aký mi umožňuje robiť to, čo mi dáva zmysel a pri čom cítim dobrý pocit zo života.

A to mi pre tento čas príde ako to úplne najviac, čo môžem mať:-)

Chcete aj vy nájsť dobrý pocit zo života?

Nemám pre vás žiaden jednoznačný návod, ako na to. Verím, že každý má tú najlepšiu odpoveď pre svoj život sám v sebe. Môžem vám však pomôcť tie odpovede nájsť.

Ponúkam vám oporu a inšpirácie, keď hľadáte odpovede na otázky:

• ako sa zbaviť stresu, neistoty, smútku či strachu
• ako nájsť cestu k svojim cieľom - životným či pracovným
• ako vychovať šťastné deti
• ako si udržiať zdravie a posilniť imunitu
• ako byť šťastní vo vzťahoch
• ako sa ľahšie dorozumieť
• ako si posilniť sebavedomie a chrániť svoj osobný priestor
• ako nájsť pocit pohody a radosti v živote
• ako sa nezblázniť z neustálych zmien
• ako odprezentovať samu/samého seba či svoje dielo

Nestrácajte svoj zámer. Kto hľadá, ten nájde aj cestu k cieľu:-)